Metán pod permafrostom môže migrovať: Ak unikne do atmosféry, čakajú nás veľké problémy
Metán je ešte silnejším skleníkovým plynom ako oxid uhličitý. Čo sa stane, ak unikne spod trvalo zamrznutých oblastí?
Pod trvalo zamrznutými regiónmi Svalbardu môžeme nájsť milióny kubických metrov metánu. Ten môže podľa výsledkov štúdie publikovanej vo Frontiers in migrovať pod permafrostom a následne uniknúť do atmosféry.
Metán je ešte silnejším skleníkovým plynom ako oxid uhličitý a ak by vo veľkom unikol spod zamrznutých oblastí, mohol by výrazným spôsobom prispieť ku globálnemu otepľovaniu. Viac metánu by urýchlilo otepľovanie, čo by zas prispelo k rýchlejšiemu roztápaniu permafrostu a úniku väčšieho množstva metánu. Výsledkom by bol teda ničivý cyklus, ktorý by mohol zhoršiť už tak dosť vážny globálny problém.
Svalbard je geologicky a ľadovcovo veľmi podobný iným oblastiam v polárnom regióne. Výskumníci preto predpokladajú, že podobné ložiská môžeme nájsť aj inde.
“Metán možno považovať za potentný skleníkový plyn. V súčasnosti uniká spod permafrostu veľmi pomaly, no rôzne faktory, napríklad ústup ľadovcov a roztápanie trvalo zamrznutých oblastí, môžu situáciu do budúcna zhoršiť,” vysvetľuje doktor Thomas Birchall, vedúci novej štúdie.
Ako permafrost definujeme pôdu, ktorá sa drží pod nula stupňami Celzia po dobu dvoch rokov alebo viac. Tieto oblasti sú naprieč Svalbardom rozšírené, no nepokrývajú celú oblasť. Západ Svalbardu je teplejší vplyvom oceánskych prúdov. Znamená to, že permafrost na západe býva tenší alebo “fľakatejší”, teda strieda sa s roztopenými oblasťami.
Permafrost vo výšinách spravidla býva priepustnejší, zatiaľ čo v nížinách má viac ľadu. Častokrát sa stáva, že pod permafrostom nájdeme ložiská fosílnych palív, z ktorých uniká metán cez ľad preč. Výskumníci vysvetľujú, že aj v oblastiach s hrubším ľadom sa môžu objaviť geologické charakteristiky, ktoré umožnia metánu uniknúť.
Neprehliadnite
Metán si môže nájsť ľahšiu cestu spod trvalo zamrznutých oblastí
Autori štúdie si všimli, že pomerne často sa metán hromadí okolo základne permafrostu. Zároveň si všimli aj to, že v niektorých oblastiach, kde by sa mal plyn prirodzene hromadiť, žiaden nenašli. Predpokladajú, že plyn z týchto oblastí už migroval preč.
Experti zároveň dokázali, že aktívna vrstva permafrostu otepľujúcim sa podnebím expanduje. Aktívnou vrstvou chápeme vrstvu, ktorá sa sezónne roztápa a opäť zamŕza. Ako sa permafrost hlbšie mení však ostáva slabo pochopené. Výskumníci ale vysvetľujú, že potrebujeme vedieť, aké procesy môžu ovplyvňovať trvalo zamrznuté oblasti. Len tak dokážeme pochopiť ako metán migruje pod permafrostom.
Ak by sa hrubšie zamrznuté oblasti stali v budúcnosti tenšie, metán by mohol nájsť jednoduchšiu cestu von a uniknúť do atmosféry. Ako sme už spomenuli na začiatku, to by mohlo odštartovať cyklus, ktorý by v konečnom dôsledku zhoršil globálne otepľovanie. Ak unikne do atmosféry len malá časť metánu, aj tá môže pomôcť urýchliť zvyšovanie teplôt. Vyššie teploty zas rýchlejšie roztopia permafrost, čo povedie k úniku ešte väčšieho množstva metánu.
Komentáre