Mali neandertálci schopnosti, aby dokázali vytvárať zvuky, ktoré sú podobné ľudskej reči?
Vedci sa pozreli na to, či neandertálci boli schopní komunikovať podobne ako moderní ľudia.
Aj napriek tomu, že každý deň objavujeme nové technológie, lieky a dozvedáme sa čoraz viac informácií o našej histórii a o tom, ako sme sa stali ľuďmi, tak stále nevieme, kedy a prečo sme sa začali medzi sebou po prvýkrát rozprávať. Nedávna štúdia ale odhalila pravdepodobný míľnik, kedy pravdepodobne vznikol prvý skorý zárodok našej reči. Samozrejme, nešlo o reč ako ju poznáme dnes, no o schopnosť vydávať zvuky, ktoré sa podobajú samohláskam a spoluhláskam. Podľa vedcov touto schopnosťou disponovali už orangutany, s ktorými zdieľame spoločných predkov. No stále nezodpovedanou otázkou je, kedy sme sa začali medzi sebou aktívne rozprávať.
Evolúcia jazyka, a najmä jazykových schopností u našich predkov, je v evolúcii človeka otázkou, ktorá vedcom dlho nedávala spať. Skupina vedcov z viacerých krajín, vrátane Rolf Quama z Univerzite v Binghamtone a doktoranda Alexa Veleza, publikovala štúdiu, ktorá sa pozrela na to, či naši najbližší predkovia, ktorými boli Neandertálci, mali schopnosť vnímať a produkovať ľudskú reč.
Boli Neandertálci schopní komunikácie podobnej tej našej?
Nová štúdia rekonštruovala spôsob, akým Neandertálci počúvali, aby vyvodila závery o ich komunikačných schopnostiach. Vedci za týmto účelom vytvorili virtuálne 3D modely ušných štruktúr Homo sapiens a Neandertálcov, ako aj skorších fosílií z lokality Atapuerca, ktoré predstavujú predkov neandertálcov. V ďalšom kroku údaje získané z 3D modelov boli vložené do softvérového modelu vyvinutého v oblasti sluchového bioinžinierstva, aby sa odhadli sluchové schopnosti až do 5 kHz, čo zahŕňa väčšinu frekvenčného rozsahu zvukov modernej ľudskej reči.
Výsledky ukázali, že Neandertálci vykazovali sluchové schopnosti medzi 4-5 kHz, čo je pomerne blízko k moderným ľuďom.
Vedci tiež vypočítali frekvenčný rozsah maximálnej citlivosti, ktorý je odborne známy ako obsadená šírka pásma, u každého druhu. Širšie pásma umožňujú používať väčší počet ľahko rozlíšiteľných akustických signálov v orálnej komunikácii druhu, čo zlepšuje efektívnosť komunikácie. Neandertálci vykazovali širšie pásma v porovnaní s ich predkami z Atapuerca, ktoré boli podobné nám, moderným ľuďom.
Neprehliadnite
Computer modeling of fossil ear structures indicates that Neanderthals were able to hear & produce complex speech, much like modern humans (and unlike earlier hominids). https://t.co/7tMBusDlyE pic.twitter.com/qkpJrEjSBJ
— Corey S. Powell (@coreyspowell) March 2, 2021
Mercedes Conde-Valverde, profesorka na Univerzite de Alcalá v Španielsku a hlavná autorka štúdie, poznamenala:
„Skutočne kľúčové je, že prítomnosť podobných sluchových schopností, najmä šírky pásma, dokazuje, že Neandertálci mali komunikačný systém, ktorý bol rovnako zložitý a efektívny ako moderná ľudská reč.“
Štúdia tiež naznačuje, že reč Neandertálcov pravdepodobne zahŕňala zvýšené používanie spoluhlások. Quam upozorňuje, že väčšina predchádzajúcich štúdií sa sústredila na schopnosť Neandertálcov produkovať hlavne samohlásky anglickej reči. Avšak použitie spoluhlások umožňuje zahrnúť viac informácií do vokálneho signálu a odlišuje ľudskú reč od komunikačných vzorcov takmer všetkých ostatných primátov.
Zistenia naznačujú, že Neandertálci mali podobnú schopnosť ako my vytvárať zvuky ľudskej reči, a ich sluch bol „naladený“ na vnímanie týchto frekvencií. Zmeny v sluchových schopnostiach Neandertálcov v porovnaní s ich predkami z Atapuerca je paralelou s archeologickými dôkazmi pre čoraz zložitejšie vzorce správania vrátane zmien v technológii kamenných nástrojov, domestikácii ohňa a možných symbolických praktikách. V tomto zmysle štúdia poskytuje silné dôkazy v prospech koevolúcie čoraz zložitejšieho správania a zvyšujúcej sa efektívnosti hlasovej komunikácie v priebehu ľudskej evolúcie.
„Tieto výsledky sú obzvlášť uspokojujúce. Veríme, že po viac ako storočí výskumu tejto otázky sme poskytli konečnú odpoveď na otázku schopností Neandertálcov hovoriť.“, uviedol Ignacio Martinez, profesor na Univerzite de Alcalá.
Komentáre