Veda a výskum

Vedci možno našli míľnik, kedy sa naši predkovia začali učiť rozprávať. Odpoveď „našli“ v moderných primátoch

Ako a kedy sme začali rozprávať stále ostáva záhadou, no nová štúdia prináša do tejto záhady viac svetla.

Čoraz viac dôkazov naznačuje, že sa človek s najväčšou pravdepodobnosťou vyvinul v korunách stromov. Nedávna štúdia naznačila, že sa naši predkovia postavili na dve nohy počas lezenia po konároch, nie na zemi, ako sa dlhú dobu predpokladalo.

Ďalšia štúdia z University of Warwick objavila bohatý slovník afrických primátov, ktoré žijú na stromoch rovnako, ako kedysi naši predkovia. Orangutany alebo aj iné druhy opíc majú bohatý repertoár zvukov, ktoré sa podobajú na našu prvú „reč“. Vedci sa štúdiu primátov a ich komunikácie venovali pomerne dlhú dobu. Už niekoľko desaťročí sa pokúšajú nájsť odpoveď na to, ako sa mohol vyvinúť jazyk našich prvých predkov.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Zatiaľ nikto nevie ako, kedy a prečo presne sa začali ľudia medzi sebou rozprávať, no podľa viacerých expertov ide o vlastnosť, ktorá je nám ľuďom jedinečná. Rozhovory sú dôležitou súčasťou medziľudských vzťahov a aj keď človek stratí schopnosť reči, učí sa komunikovať pomocou znakovej reči. Aj zvieratá medzi sebou komunikujú, no brechot, syčanie alebo iné zvuky sú relatívne primitívnou formou komunikácie v porovnaní s ľudskou rečou a jazykom.

Ako sme začali rozprávať?

Lingvisti sa však zhodujú na tom, že v úplných počiatkoch sa naša komunikácia až tak nelíšila od dorozumievania iných zvierat. Podľa jednej teórie začali naši predkovia imitovať zvuky zvierat, prírody alebo nástrojov. Imitovaním zvukov dažďa alebo určitého živočícha dokázali medzi sebou zdieľať informácie. Postupom času sa z týchto zvukov stali prvé slová a tie a neskôr spojili do viet.

Existuje ešte ďalšia akceptovaná teória. Podľa nej naši predkovia začali najprv komunikovať pomocou gest a mimiky. Spočiatku napodobňovali pohyb zvieraťa alebo iný jav a postupne sa z tohto vyvinula prvá znaková reč. Potom začali popri znakoch vydávať aj zvuky a neskôr začali používať len zvuky – prvé slová nového jazyka.

V rámci novej štúdie sa vedci zamerali na zvuky, ktoré vydávajú orangutany, gorily, opice bonbo a šimpanzy. Počas výskumu skúmali zvuky, ktoré mali účel samohlások a spoluhlások. Všimli si, že používajú oba typy zvukov, no ak sa nachádzajú v prírode, objavujú sa nejaké nepravidelnosti.

„Divé gorily či šimpanzy nepoužívajú veľa spoluhláskových zvukov. Nejaké sa nájdu, no tieto zvuky prevládajú len pri určitých populáciách. Niektoré šimpanzy tiež používajú spoluhláskové volania, no spájajú sa len s jedným typom správania,“ vysvetľuje doktor Adriano Lameira, jeden z autorov štúdie.

Lameira si všimol, že orangutany sú jediným druhom, ktorý aj v prírode konzistentne používa spoluhláskové volania naprieč všetkými populáciami. Tieto volania používajú pri rôznych situáciách, čo sa podobá na ľudskú reč. Štúdia odhalila, že ich zvukový repertoár je naozaj bohatý a nájdeme tam napríklad klikanie, cmukanie alebo iné podobné zvukové prejavy.

Orangutany žijú v korunách stromov a pri lezení musia využívať najmenej jednu končatinu, aby zo stromu nespadli. Ústa pritom používajú ako ďalšiu končatinu. Práve preto si podľa autorov štúdie vyvinuli lepšiu motoriku úst, jazyka a čeľusti. Vďaka tejto flexibilite môžu používať oveľa širšiu paletu zvukov a autori štúdie veria, že podobným spôsobom vznikol aj základ pre reč našich predkov.

„Práve kvôli tomuto obmedzeniu si orangutani vyvinuli väčšiu kontrolu nad svojimi perami, jazykom a čeľusťou a môžu používať ústa ako piatu ruku na držanie potravy a manévrovacie nástroje. Orangutany sú známe tým, že šúpu pomaranč len perami, takže ich jemná orálna neuromotorická kontrola je oveľa lepšia ako u afrických ľudoopov a vyvinula sa ako neoddeliteľná súčasť ich biológie,“ hovorí Dr Lameira.“

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close