Keď sme sa postavili na dve nohy, nestáli sme nimi pevne na zemi: Nová štúdia obracia teórie bipedalizmu na hlavu
Ako sa naši predkovia učili chodiť po dvoch nohách? Nová štúdia ponúka prekvapujúcu odpoveď.
Bipedalizmus je schopnosť živočícha chodiť po dvoch nohách a jej vývoj pri našich predkov sa považuje za jeden z kľúčových momentov evolúcie človeka. Mnohé štúdie sa pokúšali zistiť, kedy sa naši predkovia postavili na dve nohy a vedci z University College London možno našli odpoveď.
Štúdia, publikovaná 14. decembra ponúka trošku iný scenár toho, ako sa primitívne druhy človeka postavili na dve nohy. Namiesto toho, aby sa bipedalizmus vyvinul na zemi, ako sa pôvodne predpokladalo, sa naši predkovia mohli naučiť chodiť po dvoch v korunách stromov.
V rámci svojho výskumu autori štúdie sledovali správanie šimpanzov, ktoré sa považujú za našich najbližších príbuzných. Šimpanzov sledovali v západnej Tanzánii. Ide o región, kde sa mieša suchá a otvorená krajina s menšími husto zalesnenými oblasťami. Ide o podobné prostredie, v ktorom sme začínali aj my. Vedci si toto prostredie vybrali preto, lebo predpokladali, že otvorená krajina podporí vývoj bipedalizmu.
Štúdia je prvou svojho druhu, ktorá sa rozhodla preskúmať život šimpanzov v tejto oblasti a nájsť rozdiely medzi šimpanzmi, ktoré žijú v zalesnenejších častiach Afriky. Autori však zistili, že aj tieto zvieratá trávia v korunách stromov rovnaký čas ako tie, ktoré žijú v lesoch.
„Očakávali sme, že šimpanzy budú chodiť po dvoch v otvorenej savane do oblastí, kde sa nemôžu jednoducho dostať po stromoch. Zistili sme však, že 85% prípadov bipedalizmu sa odohralo práve v korunách stromov,“ vysvetľujú autori.
Teórie obrátené hore nohami
Výsledky ich štúdie narúšajú zaužívanú predstavu o tom, že vývoj bipedalizmu u ľudí podporilo práve otvorené prostredie savany. Autori štúdie tvrdia, že rovnako ako šimpanzy, aj naši predkovia sa na dve postavili na konároch.
Neprehliadnite
„Naša štúdia naznačuje, že úbytok lesov pred piatimi miliónmi rokov nepodnietil vývoj bipedalizmu. Stromy aj naďalej ostali prostredím, ktoré bolo kľúčové pre evolúciu našich predkov,“ tvrdí spoluautor štúdie, Alex Piel.
Aby svoje podozrenie potvrdili, vedci zaznamenali takmer 14-tisíc pozorovaní šimpanzov v rôznom postavení a takmer 3-tisíc prípadov pohybu v rozmedzí 15 mesiacov. Následne porovnávali ako sa šimpanzy správali na stromoch a ako sa správali keď sa pohybovali pri zemi. Každý prípad bipedalizmu zaznamenali a poznačili si, či sa odohral na stromoch alebo na zemi.
Autori poznamenávajú, že bipedalizmus je kľúčovou charakteristikou človeka. Náš spôsob pohybu sa líši od iných primátov. Ani napriek tejto rozsiahlej štúdii sa však autorom nepodarilo zistiť, prečo sa ľudia stali prvým druhom, ktorý sa postavil na dve nohy. Nič ale nie je stratené. Hoci dáta z novej štúdie nepodporujú zaužívané teórie, autori majú predstavu o tom, ako ďalej postupovať.
„Stromy sú dôležitou súčasťou života šimpanzov. Naše ďalšie výskumy sa pokúsia zistiť, prečo tieto tvory vlastne v korunách stromov trávia tak veľa času,“ vysvetľuje jedna z autoriek štúdie, Fiona Stewart.
Vedci veria tomu, že sa im skôr či neskôr podarí vyriešiť evolučnú záhadu ľudského bipedalizmu.
Komentáre