Sú moderné opice chytrejšie, ako boli naši prví predkovia? Odpoveď na túto otázku vás prekvapí. Šokovala aj vedcov!
Autori novej štúdie naznačujú, že dlho akceptovaná teória o veľkosti mozgu a inteligencii nemusí byť správnou.
V odbore antropológie prevláda názor, že inteligencia sa priamo spája s veľkosťou mozgu. Štúdia z University of Adelaide sa však proti tomuto názoru postavila. Výsledky naznačujú, že moderné šimpanzy, orangutany a gorily môžu byť múdrejšie ako Australopitek, jeden z prvých druhov považujúcich sa za predka človeka.
Australopitek mal však väčší mozog, preto sa dlhú dobu predpokladalo že bol aj múdrejším. V novej štúdii však vedci zisťovali prietok krvi do kognitívnej časti mozgu. To sa im podarilo zistiť na základe medzier v lebke, cez ktoré viedli dôležité tepny. Prietok krvi analyzovali na 96 lebkách moderných primátov a 11 zachovalých lebkách Australopitekov.
Výsledky jasne poukazujú na to, že žijúce primáty majú väčší prietok krvi v porovnaní s Australopitekmi. Vedci odhadovali inteligenciu určitého druhu na základe veľkosti mozgu, pretože v tomto prípade väčší mozog znamená viac neurónov. Vedomie však závisí nielen od počtu neurónov, ale aj od počtu prepojení, ktoré sa nazývajú synapsie. Prostredníctvom nich sa mozgom šíria informácie a čím väčšia aktivita, tým väčšia schopnosť spracovania informácií.
K správnemu fungovaniu mozgu však patrí aj dostatočné prekrvenie. Pre porovnanie, mozog človeka tvorí približne 2% telesnej váhy, no vyžaduje si 15 až 20% našej energie a 15% krvi.
Žijúce primáty sa vyznačujú mimoriadnou inteligenciou. Napríklad gorila Koko sa dokázala naučiť cez tisíc znakov, pomocou ktorých komunikovala s ošetrovateľmi. Šimpanz Washoe sa ich dokázal naučiť približne 350 a šimpanz Kanzi dokázal pomerne dobre rozumieť anglickému jazyku a vyrábal aj kamenné nástroje.
Neprehliadnite
Múdrejšie ako predkovia človeka?
Druh Australopitekov, do ktorého spadá aj známa Lucy, existoval pred približne 3-miliónmi rokov. Predpokladá sa, že Australopitekovia mali väčší alebo približne rovnako veľký mozog ako moderné primáty. Preto sa Lucy považovala za múdrejšiu, než dnešné šimpanzy, gorily, alebo iné druhy.
Lucy objavili v roku 1974 v Afrike. Predpokladá sa, že jej výška bola 1,1 metra a vážila približne 29 kg. Stavbou tela sa podobala na šimpanza, okrem nôh a panvy. Tieto kosti naznačovali, že Lucy chodila vzpriamene. Nie je možné určiť, ako Lucy zomrela, na kostiach sa ale neobjavili žiadne stopy posmrtného poškodenia, ktoré je typické pri usmrtení predátorom. V roku 2016 sa objavil názor, že Lucy spadla zo stromu, no objavitelia tejto známej fosílie s teóriou nesúhlasili. Nedokázali totiž určiť, či poškodenie vzniklo pred smrťou alebo až po nej v dôsledku tlaku sedimentov pri fosilizácii.
„Mozog našich predkov vyzeral ako zväčšený mozog primátov, nielen rozmermi, ale aj počtom neurónov. Prietok krvi do orgánu je však menší, ako prietok krvi do mozgu moderných primátov,“ vysvetľujú autori štúdie.
V prípade gorily Koko vedci zistili, že prietok krvi do mozgových hemisfér bol približne dvakrát väčší, ako v prípade Lucy. To naznačuje, že Koko mal vyššiu schopnosť spracovať informácie a tým pádom bol múdrejší.
Komentáre