Spravodajstvo

Čo nás robí ľuďmi? Vďaka týmto vlastnostiam sme sa mohli stať najvyspelejším druhom planéty

Za čo môžeme ďakovať evolúcii? Vedci z Natural History Museum nás prevádzajú kľúčovými momentmi histórie.

Človek je dnes najvyspelejším tvorom, ktorý obýva planétu Zem, no na túto pozíciu by sme sa nedostali, nebyť našich predkov. Vedci z Natural History Museum opisujú evolučnú cestu človeka a najzakladanejšie vlastnosti, ktoré nás dnes robia ľuďmi.

Za najvýraznejšiu vlastnosť vedci považujú našu schopnosť dlhodobo stáť na dvoch nohách, čo nás odlišuje od všetkých ostatných živočíšnych druhoch. Z hľadiska evolúcie ale išlo o zdĺhavý proces vyžadujúci si radu zmien v našej stavbe kostry vrátane chrbtice, bedier, kolien a nôh. Najstaršie známky bipedalizmu – schopnosti pohybovať sa po dvoch nohách, sa objavili už pred šiestimi miliónmi rokov, pri druhu Orrorin tugenensis.

Evolúcia človeka

Táto schopnosť sa ale naplno rozvinula až pri druhu Homo erectus, ktorý sa objavil pred približne 1.9-miliónmi rokov. Tento predok mal dlhé spodné končatiny, čo mu umožnilo kráčať alebo bežať naprieč veľkými vzdialenosťami. Neboli to však len nohy, vďaka ktorým sme sa stali vládcami planéty.

Človek má v porovnaní s ostatnými živočíšnymi druhmi obrovský mozog – približne trikrát väčší, než by sa očakávalo od zvieraťa našej veľkosti. Zaujímavosťou je, že naši najstarší predkovia nemali ešte vyvinuté veľké mozgy. Predpokladá sa, že mozog Australopiteka mal veľkosť grapefruitu. Až s príchodom druhu Homo sa začali naše mozgy postupne zväčšovať.

V časovom rozmedzí od 1.8 do 700-tisíc rokov dozadu sa mozog druhu Homo erectus zdvojnásobil a mozgy Neandertálcov a Homo Sapiens boli ešte väčšie.

Čo ale k tomu prispelo ostáva záhadou. Jedna z teórií tvrdí, že za to môže zmena v stravovaní, ktorá predkom umožnila získať viac energie z jedla. Väčší mozog súvisí aj s ďalšími kľúčovými vlastnosťami, ktoré nás robia ľuďmi, napríklad schopnosťou používať zložité nástroje alebo vytvorenia komplexných spoločenských štruktúr.

Vedci ďalej tvrdia, že pravdepodobne prispela k zmene našich mozgov aj spôsob stravovania a získavania potravi.

„Svoju úlohu pravdepodobne zohrala výroba nástrojov a ohňa, ktoré umožňovali predspracovanie rastlinnej potravy – zníženie pracovného zaťaženia čeľustí, zubov a tráviaceho systému. Rovnako aj prístup k mäsu, bohatému zdroju bielkovín,“ vysvetľujú vedci.

Vedci ďalej hovoria, že táto zmena spolu priniesla aj rozvoj ďalších ľudských vlastností: schopnosťou vytvárať zložitejšie nástroje, pokročilejšie techniky lovu, nástup jazyka a podobne. Inými slovami, išlo o postupný rad zmien, na ktoré nadväzovali ďalšie a ďalšie zmeny.

Vznik civilizácie

Čo sa týka spoločenstiev a neskôr aj civilizácie, podľa vedcov hrala úlohu aj zmena v rozdieloch medzi mužským a ženským pohlavím. To že medzi mužom a ženou nie sú až tak výrazné rozdiely vo veľkosti alebo tvare tela, vedie k nižšej agresii a väčšej spolupráci. Ak sú rozdiely medzi mužským a ženským pohlavím výrazné, tak ako to býva u väčšiny primátov, samci využívajú väčšie telá a rezáky na prejavenie agresie. To, že sa tieto rozdiely u ľudí do veľkej miery zotreli, mohlo podľa vedcov umožniť vznik civilizácie.

Ľudia majú ešte jednu vlastnosť, ktorou vynikajú nad ostatnými živočíšnymi druhmi a to schopnosť používať nástroje. A hoci aj iné živočíchy dokážu použiť primitívne nástroje, no žiaden druh nemá také schopnosti ako človek. Môže za to evolučná zmena anatómie rúk, ktorá nám dala do vienku jemné motorické vlastnosti.

Predpokladá sa, že jemná motorika sa vyvinula s druhom Homo erectus pred 1.8-miliardami rokov a umožnila človeku zmeniť prostredie okolo seba. Vedci tvrdia, že pred 300-tisíc rokmi sme začali tvarovať kameň a vyrábať primitívne nástroje umožňujúce nám sekať, bodať alebo vyrezávať.

Zobraziť komentáre
Close
Close