Má mozog v skúmavke svoje morálne práva? Môže byť umelo vytvorený mozog prepojený s počítačom vedomý?
Biologické počítače už nie sú niečo, s čím sa stretávame v sci-fi. Ako by sme sa mali k výskumu tejto technológie postaviť?
Biopočítače, teda počítače založené na neurónoch, už nie sú vecou sci-fi, no táto technológia môže mať vážne morálne implikácie. DishBrain je v tomto smere revolučnou technológiou, no momentálne vedci pracujú s profesionálnymi etikmi, aby zaručili správny vývoj tejto technológie.
Ako autori z Hiroshima University vysvetľujú, spojiť biologické neurónové systémy s kremíkovými substrátmi má obrovský potenciál, no výskumníci by nemali zabudnúť na to, čo táto technológia v skutočnosti predstavuje. V tomto smere vedci čelia jednej veľkej morálnej dileme, ktorá znie, či môže byť umelo vytvorený mozog prepojený s počítačom vedomý.
Ľudské vedomie je momentálne jednou z najväčších záhad vedy, no len málokto dokáže s istotou povedať, čo to vedomie vlastne je. Vieme, že my ho máme, no ako definujeme vedomie mimo človeka? Výskumníci poukazujú, že na túto otázku potrebujeme nájsť odpoveď čo najrýchlejšie.
“Dnes poznáme množstvo spôsobov, ako opísať vedomie alebo inteligenciu. Každá definícia ale prináša iné implikácie pre technológiu založenú na biologických systémoch,” tvrdí profesor Julian Savulescu, jeden z autorov štúdie.
Anglický filozof Jeremy Bentham tvrdil, že definovať vedomie a morálny status zvierat by sme nemali na základe toho, či dokážu rozprávať alebo uvažovať, ale či dokážu trpieť. Ak sa z tohto hľadiska pozrieme na biopočítače, neznamená to, že by mali mať morálny status, aj keď budú vykazovať ľudskú inteligenciu.
Ako sme už spomenuli, technológie využívajúce biologické “mozgy” už existujú a DishBrain je jednou z nich. Ani autori novej štúdie však nedokážu priniesť jasnú odpoveď na všetky etické problémy, ktoré táto technológia prináša.
Neprehliadnite
“Naša práca chce priniesť mimoriadne kritické základy, ktoré by zaručili, aby sa do budúcna táto technológia skúmala a využívala zodpovedne,” tvrdí doktorka Tamra Lysaght, spoluautorka štúdie.
Etické problémy a výhody biologických počítačov
Biologické počítače podľa autorov štúdie môžu pomôcť míľovými krokmi napredovať v oblasti pochopenia neurologických ochorení, ako napríklad epilepsie alebo demencie. Biopočítače sú však v tejto oblasti zatiaľ obmedzené. V budúcnosti by mohli vedci nájsť spôsob, ako ich urobiť ešte viac podobnými k mozgom reálnych pacientov. To by ešte viac urýchlilo vývoj nových liekov alebo liečebných metód.
S komplexnejšími “mozgami” by však biologické počítače tvrdo narazili na morálne problémy, ktoré vedci rozoberajú práve v tejto štúdii. Autori preto navrhujú, aby sa tieto morálne dilemy vyriešili ešte skôr, než sa technológia dostane do kritického bodu.
Investovať do vývoja biologických počítačov sa oplatí aj z hľadiska životného prostredia. Tradičné superpočítače využívajú milióny wattov energie, no ľudský mozog používa len približne 20 wattov. Biologické počítače by mali byť rovnako energeticky úsporné.
Momentálne je IT sektor jedným z najvýraznejších prispievateľov ku globálnemu otepľovaniu. Ak by sa pomocou biologických systémov dala vykonať len malá časť úloh, aj tak by to predstavovalo výrazné zrazenie globálnych emisií.
Komentáre