Ľudia a umelá inteligencia môžu žiť v harmonickom vzťahu, tvrdí AI výskumník: Môžeme sa navzájom učiť?
S úspechmi ChatGPT a podobných platforiem sa mnohí pýtajú, ako bude vyzerať naša budúcnosť. Názory sa však líšia.
V posledných rokoch vidíme ako umelá inteligencia napreduje míľovými krokmi a mnohí sa pýtajú, aká bude budúcnosť tejto technológie. Mnohí veria, že v našej budúcnosti zohrá významnú úlohu, no či bude dobrá alebo zlá, v tom sa už názory začínajú líšiť.
Deyi Li z Čínskej asociácie pre umelú inteligenciu verí, že ľudia a umelá inteligencia môžu vytvoriť vzájomne prospešný vzťah. Vysvetľuje to vo svojej vedeckej práci publikovanej 15. februára tohto roku. Táto štúdia stavia na základoch, ktoré položili významné mená ako Schrödinger, otec kvantovej mechaniky, Turing, otec umelej inteligencie a Wiener, otec kybernetiky.
Na základe Schrödingerovej práce Li verí, že umelú inteligenciu možno považovať za živú bytosť. Vo svojej práci tvrdí, že stroj môže byť nositeľom myšlienky a v tomto prípade je čas základom pre vnímanie stroja. Svoju myšlienku Li ďalej rozvádzza a prepája ju s teóriami Turinga, ktorý ešte v roku 1936 opisoval univerzálny stroj, ktorý je schopný poradiť si s akýmkoľvek výpočtom, aký si vieme predstaviť. Tento hypotetický počítač poznáme ako „Turingov stroj“.
V roku 1950 publikoval Turing štúdiu, v ktorej ponúkol formu testu. Úlohou tohto testu je zistiť, či dokáže počítač rozmýšľať. Veril, že ak by sme mali stroj s inteligenciou dieťaťa, postupne by sme ho vedeli vzdelávať a po čase by dosiahol inteligenčnú úroveň dospelého človeka. Li však v Turingových modeloch videl dva problémy. Prvým je, že potenciálne vedomie stroja nebolo prepojené so svojim prostredím. Druhý výrazný problém predstavovala pamäť stroja, presnejšie, že stroj nedokázal čerpať z pamäte a svojich predchádzajúcich poznatkov.
Harmonický vzťah
Podľa novej štúdie sa umelá inteligencia riadi kontrolným vzorcom, ktorý je podobný ľudskému nervovému systému. Človek poskytne umelej inteligencií úlohu a behaviorálne vzorce. Ona musí spustiť komplexný behaviorálny cyklus riadený systémom odmeny a trestu. Na základe tohto systému zlepšuje svoje vnímanie, kognitívne schopnosti, správanie či schopnosť učiť sa a rásť.
Neprehliadnite
Opakovanými testami sa mení krátkodobá a dlhodobá pamäť umelej inteligencie. Najväčšou výhodou dnešnej AI je hĺbkové učenie, ktoré si však stále vyžaduje ľudskú ruku. Hĺbkové učenie však ťaží zo schopnosti strojov nájsť riešenie študovaním obrovského množstva dát a vyvodením patričných záverov.
Li vysvetľuje že umelá inteligencia zatiaľ nedokáže pracovať v izolácii. ChatGPT v nedávnej dobe dokázal, že umelá inteligencia si už dokáže osvojiť vzorce ľudskej reči a ponúknuť nám zrozumiteľný text. Ten je čoraz ťažšie odlíšiť od textu, ktorý napísal človek. ChatGPT a podobné prístroje vedcov fascinovali a prekvapili. Niektorí dokonca začínajú tvrdiť, že podobné nástroje prešli Turingovým testom. Tieto tvrdenia sú v rovnakej miere fascinujúce, no aj desivé.
Li v rámci novej štúdie verí, že existuje prirodzená rovnováha medzi umelou inteligenciou a našou civilizáciou. Tvrdí, že s umelou inteligenciou môže človek interagovať cez niekoľko rozličných kanálov a obe strany môžu z tejto interakcie niečo získať.
Komentáre