SpravodajstvoVeda a výskum

„Lov patril všetkým, nielen mužom,“ tvrdí nová štúdia: Jej autorka chce „opraviť“ našu históriu

Nová štúdia naznačuje, že ženy v love neodradilo ani tehotenstvo alebo dojčenie a na lov dokonca brávali aj svoje deti.

Keď si predstavíme prehistorickú spoločnosť lovcov-zberačov, tradične si predstavíme muža ako lovca a ženu ako zberačku. Tradičné rodové úlohy boli roky pevne zakotvené nielen vo vedeckej literatúre, no výskumníci z University of Notre Dame sa v novej štúdii pokúsili vyvrátiť štandardný pohľad na prehistorickú spoločnosť.  

Táto štúdia nie je prvou, ktorá napadla tradične zaužívaný pohľad na muža ako lovca a ženu, ktorá buď zbierala plody alebo sa starala o deti. Novšie výskumy si všímajú, že lovu sa mohlo v prehistorickom období venovať aj “nežnejšie pohlavie”. Napríklad štúdia výskumníkov z Kent State University naznačila, že ženy si mohli vytvoriť vrhač oštepov, ktorý dnes nazývame Atlatl. Ide o elegantnú zbraň, ktorá mohla pomôcť ženám vyrovnať sa silovo mužom.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Čo sa novej štúdie týka, jedna z autoriek, Cara Ocobock, tvrdí, že dnešné interpretácie ľudskej evolúcie nemuseli byť úplne správne. Ich práca sa zakladá na fyziologickom a archeologickom výskume. Zistenia naznačujú, že prehistorické ženy dokázali vykonávať náročné fyzické aktivity, ktoré sa s lovom koristi spájali. Zároveň tvrdia, že tak dokázali robiť dlhú dobu. 

“Z metabolického hľadiska je ženské telo lepšie stavané na aktivitu, ktorá si vyžaduje výdrž. V prípade lovu bola výdrž mimoriadne dôležitá, pretože naši predkovia ubehali zvieratá, než ich nakoniec zabili,” tvrdí Ocobock.  

Podľa autorky za lepšiu výdrž môžu hormóny estrogén a adiponektín, ktoré sa vo väčšom množstve nachádzajú v ženských telách. Tieto hormóny upravujú spôsob, akým telo narába s glukózov a tukom, čo pomáha podávať ženám väčší výkon. Estrogén zas pomáha chrániť bunky pred poškodením z tepla počas extrémnej fyzickej aktivity.  

“Estrogén je podľa mňa neospevovaný hrdina. Je mimoriadne dôležitý pre srdcovocievne a metabolické zdravie, vývoj mozgu a zotavovanie sa zo zranení,” tvrdí Ocobock.  

Čo hovoria archeologické dôkazy?  

Štúdia ďalej dokázala, že aj archeologické dôkazy rozprávajú príbeh o tom, že ženy v prehistorickej dobe mohli byť lovkyňami. Napríklad v Peru počas obdobia holocénu sa ženy pochovávali s loveckými zbraňami. Bežne sa človek pochovával len s takými artefaktmi, ktoré boli preňho mimoriadne dôležité.  

Zároveň sa ukázalo, že aj muži aj ženy mali rovnaké zranenia, ktoré možno prirovnať k zraneniam z moderného ródea. Predkovia mali fraktúry lebky a hrude pravdepodobne z kopancov alebo zranenia končatín, kde ich lovené zviera mohlo uhryznúť. Tieto zranenia hovoria o spôsobe lovu na blízko.  

“Čo sa ďalších dôkazov týka, nemôžeme tvrdiť, že prehistorické ženy prestali loviť počas tehotenstva, dojčenia alebo vychovávania detí. V minulosti nevidíme nič, čo by naznačovalo že rozdelenie úloh podľa pohlavia vôbec existovalo,” hovorí Ocobock.  

Ocobock dodáva, že pri podobných výskumoch je mimoriadne dôležité, aby sa výskumník pýtal tie správne otázky. Vedkyňa to vníma ako základ “dobrej vedy”. Zároveň upozorňuje ostatných vedcov, aby pri výskume nevkladali do práce svoje vlastné predsudky, pretože tie ich môžu zaviesť dolu nesprávnou cestou.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close