Kto nezomrel násilnou smrťou, toho zasiahli choroby: Takto vyhladili prví farmári Škandinávie slabších lovcov-zberačov
Spolunažívanie na území Škandinávie nebolo až také mierumilovné, ako sa spočiatku predpokladalo.
Výskumníci z Lund University vo Švédsku zistili, že prví farmári prišli do Škandinávie pred približne 5 900 rokmi a následne sa veľmi rýchlo a násilne zbavili miestnej populácie lovcov-zberačov. Predpokladá sa, že lovcov-zberačov vyhladili do niekoľkých generácií.
K výsledkom sa výskumníci dopracovali analýzou DNA, ktorú získali z kostí a zubov prehistorických ľudí. Autori štúdie vysvetľujú, že za posledných 7 300 rokov sa populácia Dánska takmer kompletne vymenila dvakrát. Prvá zmena populácie sa odohrala pred 5 900 rokmi, keď populácia farmárov s iným pôvodom a vzhľadom vyhnala z územia lovcov, zberačov a rybárov, ktorí predtým obývali Škandináviu. Do niekoľkých generácií boli lovci-zberači vyhladení.
“Predchádzajúce štúdie tvrdili, že išlo o pokojnú zmenu, no naša práca naznačuje pravý opak. Nešlo iba o násilie, predpokladáme tiež to, že nové patogény z dobytka usmrtili zvyšných lovcov-zberačov,” vysvetľuje Anne Birgitte Nielsen, jedna z autorov štúdie.
Následne sa populácia vymenila opäť, približne o tisíc rokov neskôr. Tentokrát sa dominantnou populáciou stali ľudia s koreňmi v takzvanej jamovej kultúre. Išlo o pastierov s pôvodom v južnom Rusku. Títo ľudia prišli do Škandinávie a naopak vyhladili populáciu farmárov. Autori štúdie síce predpokladajú, že sa populácie v Škandinávii striedali násilnou cestou, svoju úlohu však mohli zohrať aj nové choroby.
História násilia a chorôb v Škandinávii
Na území dnešného Dánska prevláda genetický pôvod z jamovej kultúry alebo východnej Európy. Autori štúdie podotýkajú, že gény prvých farmárov boli prakticky vymazané.
“Pozorujeme, že počas tohto obdobia sa populácie rapídne vymieňali s prakticky nulovými potomkami z predchádzajúcej populácie. Zo Švédska nemáme veľa DNA materiálu, no dôkazy naznačujú podobný sled udalostí. Inými slovami povedané, väčšina Švédov sú do veľkej miery potomkami týchto polonomádov z Ruska,” tvrdí Nielsen.
Autori štúdie menia už dlhodobo zaužívané teórie o tom, že keď sa na území Škandinávie stretli odlišné populácie, dokázali nažívať vedľa seba v mieri. Zároveň však vedci odhaľujú aj to, ako rôzne populácie migrovali, napríklad ako sa na územie Škandinávie dostala populácie z jamovej kultúry. Výsledky štúdie zároveň pomáhajú prehlbovať naše poznatky o tom, ako sa vyvíjali určité ochorenia. Tieto zistenia by mohli nájsť uplatnenie v medicíne.
Neprehliadnite
Ako sme už spomenuli, autori štúdie veria, že hoci bolo násilie medzi odlišnými populáciami výrazné, nebol to jediný faktor, ktorý prispel k zániku slabšej populácie. Ľudia z odlišných končín sveta so sebou priniesli nové patogény. Rovnako ako tak urobili aj zvieratá, ktoré si so sebou doniesli. Po násilnom konflikte mohli práve tieto nové patogény predstavovať problém pre ľudí, ktorí nezomreli násilnou smrťou v krvavom boji. Štúdia celkovo prináša fascinujúci pohľad na vývoj situácie v Škandinávii pred takmer 6-tisíc rokmi.
Komentáre