Archeológovia objavili chlieb, ktorý je starší ako farmárčenie: Nový výskum mení predstavy o jedálničku našich predkov
Nová štúdia odhalila spálené kusy chleba, ktoré napiekli ešte lovci-zberači.
Za jeden z najdôležitejších evolučných momentov sa považuje prechod našich predkov na poľnohospodárstvo, no bolo to naozaj tak? Výskumníci z University of Copenhagen v rámci novej štúdie objavili pozostatky chlebu, ktorý vznikol o najmenej 4-tisíc rokov skôr, ako ľudia prešli z lovcov-zberačov na poľnohospodársky spôsob života.
Archeológovia objavili spálený chlieb na archeologickom nálezisku Shubayqua 1, ktoré sa nachádza v severovýchodnom Jordáne. Toto nálezisko je staré približne 14 400 rokov a ponúka prvé dôkazy o tom, že už lovci-zberači vedeli vyprodukovať chlieb.
“Objavenie stoviek spálených ostatkov jedla okolo ohnísk naprieč archeologickým náleziskom je naozaj mimoriadne významný objav. Vďaka tomuto nálezu dokážeme lepšie pochopiť, ako sa naši predkovia stravovali,” tvrdí jedna z autorov štúdie, Amaia Arranz Otaegui.
Výskumníci na základe objavu vedia, že chlieb sa vyrábal ešte pred rozvojom farmárčenia. V ďalších krokoch chcú vedci zistiť, či schopnosť vyrobiť chlieb nejakým spôsobom posunula našich predkov k domestikovaniu rôznych druhov rastlín. V rámci výskumu skúmali archeologické náleziská populácie, ktorá žila v dôležitom prechodnom období. Počas neho naši predkovia neboli úplne farmári, no žili oveľa sedavejším a pokojnejším životom ako počas éry lovcov-zberačov. Autori výskumu poukazujú na to, že počas tohto obdobia sa pomaly menila aj ich diéta.
Čo predchádzalo poľnohospodárstvu?
Počas tohto prechodného obdobia sa začali viac objavovať kosáky a ďalšie kamenné nástroje. Tie vedcom naznačovali, že sa naši predkovia mohli naučiť využívať rastliny skôr, ako ich domestikovali a začali ich pestovať úmyselne. Ako ukazujú spálené ostatky chlebu, pečenie poznali naši predkovia skôr ako kultiváciu rastlín.
Autori štúdie zároveň vysvetľujú, že takéto prvé pečenie mohlo byť extrémne časovo náročné. Možno práve preto naši predkovia hľadali spôsob, ako obilniny kultivovať a pestovať ich spôsobom, ktorý im mohol priniesť pohodlnejší zdroj obživy.
Neprehliadnite
“Výroba chleba si vyžaduje veľa práce. Predpokladáme, že pred 14 400 rokmi bol chlieb veľkou špecialitou a robieval sa len zriedka. Naši predkovia ho mohli chcieť častejšie a častejšie, čo postupne viedlo k tomu, že si začali obilniny pestovať. Predpokladáme, že pečenie chlebu z divého obilia mohlo byť jedným z vedúcich faktorov pre rozvoj poľnohospodárstva?” vysvetľuje Otaegui.
Výskumníci z University of Copenhagen dostali nedávno grant, ktorý autorom štúdie umožní pokračovať v tomto výskume. Prechod na poľnohospodárstvo dnes považujeme za najdôležitejší bod v histórii človeka a pochopiť čo k nemu viedlo by nám mohlo pomôcť lepšie pochopiť, ako sme sa vyvíjali. Ďalšie výskumy by nám mohli pomôcť pochopiť aké typy ingrediencií naši predkovia obľubovali a aké jedlá najčastejšie konzumovali. Cez to môžeme zas odhaliť aj to, prečo niektoré rastliny boli kultivované skorej ako iné.
Komentáre