Kráčate k budúcnosti čelom alebo cúvate? V tomto je rozdiel, hovoria vedci
Odlišné jazyky a kultúry vnímajú plynutie času inak. Budúcnosť môže pre ne byť za chrbtom, alebo dokonca niekde v oblakoch.
Zamýšľanie sa nad budúcnosťou je niečo, čo je pre každého človeka prirodzené. Predstavte si, kde by ste asi mohli byť o päť rokov a ako sa tam dostanete. Je budúcnosť vo vašich predstavách niečo k čomu kráčate, alebo ju vnímate ako niečo, k čomu musíte vyliezť? Čo minulosť?
Väčšina ľudí v Európe, Anglicku a Spojených štátoch vníma plynutie času ako lineárny koncept. Znamená to, že z nášho uhla pohľadu je minulosť niečo, čo je za nami a budúcnosť čaká pred nami. Ako ale vysvetľuje portál The Conversation, vnímanie plynutia času je niečo, čo závisí silne na našej kultúre a jazyku, ktorý používame.
Zoberme si ako príklad kultúru Aymara, domorodú skupinu ľudí žijúcich v juhoamerických Andách. Títo ľudia majú vnímanie minulosti a budúcnosti “obrátené”. Pre nich leží budúcnosť za chrbtom a minulosť je pred nimi. Výskumníci odhalili ich vnímanie času na základe gest, ktoré domorodci používali pri rozhovoroch o svojich tradíciách alebo predkoch. Všimli si, že keď ľudia z kultúry Aymara hovorili o svojich predkoch, oveľa častejšie gestikulovali smerom dopredu. Ak sa ich výskumníci spýtali na otázky budúcnosti, ich gestikulácia smerovala viac za seba. Z toho usúdili, že pre týchto ľudí je budúcnosť niečo, čo majú za chrbtom a minulosť leží pred nimi.
Aymara nie je jediná kultúra, ktorá má takto “obrátený” koncept času. Podobne vnímajú sled udalostí aj ľudia hovoriaci arabským dialektom Darij a niektorí Vietnamci. Ak niekto hovorí mandarínčinov, budúcnosť je preňho hore a minulosť dole.
Vedci zistili, že aj tak prirodzený koncept ako plynutie času, minulosť a budúcnosť môžu vyzerať úplne inak, vzhľadom na kultúru a prostredie v akom človek vyrastal. Všetko nakoniec môže znamenať to isté, no vzhľadom na to, ako vnímame minulosť a budúcnosť, máme aj odlišné predstavy o tom, ako sa pomyselne dostať ku svojim cieľom.
Neprehliadnite
“V Anglicku a Spojených štátoch sa ľudia typicky pozerajú do budúcnosti a kráčajú k nej čelom vpred. Maoriovia sa však sústredia na minulosť a k budúcnosti kráčajú chrbtom. Pre nich je to, čo sa nachádza pred nimi, to, čo môžu vidieť, alebo čo už niekedy v minulosti videli,” píše The Conversation.
Kde leží naša budúcnosť?
Minulosť a prítomnosť je niečo, čo sa odohralo a čo je známe, preto sa podľa Maoriov nachádza pred našimi očami. Budúcnosť je však zahalená tajomstvom, preto sa ukrýva za našim chrbtom. Podľa nich budúcnosť závisí od lekcií z minulosti a keď ku nej kráčajú chrbtom, pozerajúc sa do minulosti, tieto lekcie si so sebou môžu zobrať.
Výskumníci zatiaľ nevedia povedať, prečo iné kultúry vnímajú reprezentáciu minulosti, prítomnosti a budúcnosti odlišne. Jednou z hypotéz je, že na naše vnímanie času vplýva to, ako píšeme a čítame. Pre nás je prirodzené čítať zľava doprava a rovnako vnímame minulosť vľavo a budúcnosť vpravo. Naše rozmýšľanie o plynutí času teda ovplyvňuje smer v akom čítame a píšeme.
Ďalšia hypotéza je, že kultúry uprednostňujúce progres a inováciu majú svoju budúcnosť vpredu, zatiaľ čo kultúry, ktoré kladú veľký dôraz na svoje zvyky, tradície a históriu majú vpredu práve minulosť.
Pochopiť ako vnímajú čas iné kultúry by nám mohlo pomôcť vysporiadať sa s globálnymi problémami. Slogany západných krajín často hovoria o “pohnutí sa vpred” alebo “nechaní minulosti za nami”. Tieto kampane však nemusia mnohých zasiahnuť kvôli tomu, že ich koncept vnímania toho, kde sa minulosť a budúcnosť nachádzajú, sú oproti nášmu vymenené.
Komentáre