Komplikovaná história našich prvých predkov: Ako podnebie formovalo prvé spoločenstvá?
Nová štúdia napáda dlho akceptovanú predstavu o tom, že naši prví predkovia žili v jednom veľkom spoločenstve.
Prví ľudia sa objavili v Afrike, no ako naznačuje výskum z inštitútu Maxa Plancka, komunity našich predkov mohli žiť izolovane, sčasti vďaka odlišným biotopom a meniacim sa hraniciam s priaznivými podmienkami, vysvetľuje portál Eurekalert. Podľa autorov štúdie naši predkovia žili separovane celé tisícročia, čo viedlo k mimoriadne vysokej diverzite. Následné miešanie mohlo viesť k tvarovaniu nášho druhu.
Nielen vo vedeckých kruhoch prevládal názor, že prví ľudia vznikli ako jedna veľká populácia a vymieňali si technológie, či gény viac-menej náhodne. Nová štúdia však prináša o niečo jasnejší pohľad na to, ako naši predkovia žili a vo svojej práci autori spájajú výskum kostí, nástrojov, génov, ale aj podmienok, ktoré prevládali v Afrike za posledných 300-tisíc rokov.
„Keď sa pozrieme na morfológiu ľudských kostí za posledných 300-tisíc rokov, všímame si komplexný mix archaických a moderných prvkov. Ten môžeme pozorovať na odlišných miestach v odlišných časoch,“ vysvetľuje spoluautor štúdie, Chris Stringer.
Rovnaká situácia nastáva aj v prípade génov. Ako autori vysvetľujú, je pre nich mimoriadne náročné zlúčiť genetické vzorce žijúcich Afričanov a ich predkov spred 10-tisíc rokov. Diverzitu, ktorú vedci pozorovali by nedokázala vytvoriť len jedna populácia našich predkov. Dôkazy teda naznačujú, že naši predkovia žili v odlúčených populáciách, ktoré sa postupom času menili. Prečo to tak bolo vedci zisťovali modelom klimatických podmienok v Afrike.
Komplexná evolúcia
Tento model odhalil postupne sa meniace a častokrát izolované obývateľné zóny. V Afrike sa dnes nachádza množstvo neobývateľných regiónov, napríklad Sahara. V minulosti však mohlo ísť o zelené prostredie plné riek a jazier. Naopak regióny, ktoré sú dnes obývateľné, boli v minulosti suché a nehostinné. Postupne sa meniace prostredie mohlo viesť k rozdeleniu nielen zvieracích populácií, ale aj našich predkov.
Keďže populácie našich predkov žili dlhú dobu izolovane, vznikala jedinečná kultúra a museli si vytvárať vlastné nástroje. Zároveň vznikalo aj jedinečná biologická kompozícia.
Neprehliadnite
„Dôkazy jasne naznačujú dôležitosť zváženia populačných štruktúr v našich modeloch ľudskej evolúcie,“ vysvetľuje Lounes Chikhi, jeden z autorov štúdie.
Delenie populácií našich predkov má za sebou komplexnú históriu. Tá vedcov navádza k prehodnoteniu súčasných modelov, ktoré popisujú zmeny vo veľkosti prehistorických populácií. Autori štúdie vysvetľujú, že populácie našich predkov žili vo viacerých regiónoch a mali rôzne etniká. Tieto rozdiely sa preukázali aj na tom, aké materiály predkovia využívali pri výrobe nástrojov. Autori preto tvrdia, že ak chceme pochopiť evolúciu človeka, musíme preskúmať všetky regióny Afriky, aby sme našli odpovede.
Čo sa týka nástrojov, či iných artefaktov, naprieč celým kontinentom existovala snaha o čo najväčšiu modernizáciu. Tá sa ale neodohrala v jednom regióne, alebo počas jediného časového obdobia.
Komentáre