Koľko kyslíku vznikne na mesiaci Europa? Je to viac, než by ste čakali, no menej, než sa domnievali vedci
Koľko kyslíku vznikne na mesiaci Europa? Sonda Juno počas blízkeho preletu poskytla vedcom viac informácií o podmienkach pod povrchom.
Europa, jeden z mesiacov Jupitera, vytvorí za 24 hodín približne 1 000 ton kyslíku. Toto množstvo je dostatočné na to, aby milión ľudí mohlo jeden celý deň dýchať, informuje NASA.
Výskumníci pracujúci na misii Juno prepočítali množstvo kyslíku, ktoré na mesiaci vzniká. Hoci by tento kyslík stačil milión ľuďom, stále je to menej, než odhadovali predchádzajúce štúdie. Výskumníci svoje výsledky zakladajú na meraní vodíka, ktorý uniká cez povrch mesiaca do vesmíru. Výpočty zároveň ukázali, že každú sekundu vznikne na mesiaci Europa približne 12 kg kyslíku. Zároveň sa domnievajú, že časť kyslíka by mohla nájsť cestu aj do oceánu, ktorý sa nachádza pod ľadovou škrupinou mesiaca.
Mesiac Europa je štvrtým najväčším mesiacom Jupitera s priemerom 3 100 kilometrov. Už dlhú dobu vedci uvažujú o tom, že sa pod hrubou ľadovou škrupinou nachádza oceán a nevylučujú zatiaľ ani existenciu vhodných podmienok pre život. Výskumníkov však zaujala aj unikátna poloha mesiaca. Europa sa nachádza uprostred radiačných pásov Jupitera. To znamená, že mesiac neustále bombardujú ionizované častice a tie rozdeľujú molekuly vody na dve. Popri tom vzniká kyslík, ktorý si môže nájsť cestu do oceánu pod ľadom.
“Europa je ako ľadová guľa, ktorá pomaly stráca vodu tečúcim prúdom. Namiesto vody však ide o prúd ionizovaných častíc, ktoré sa nachádzajú v silnom magnetickom poli Jupitera. Keď tieto častice zasiahnu Europu, rozdelia molekuly vodného ľadu a tým vytvárajú vodík a kyslík. Svojim spôsobom tieto častice neustále obmývajú a zvetrávajú povrch tejto ľadovej gule,” vysvetľuje Jamey Szalay, výskumník pracujúci s vedeckým inštrumentom JADE na palube misie Juno.
Viac informácií o podmienkach pod ľadovou škrupinou mesiaca
Sonda Juno preletela popri mesiaci Europa vo vzdialenosti 354 kilometrov 29. Septembra 2022. Počas toho sa jej podarilo identifikovať a odmerať ióny vodíka a kyslíka, ktoré vznikli bombardovaním ionizovaných častíc. O pozoruhodných interakciách mesiaca Europa s Jupiterom informovala vedcov ešte misia Galileo. Juno je novou sondou, ktorá dokázala priamo zmerať kompozíciu nabitých častí, ktoré sa uvoľnili z mesiaca.
Možnosť preletieť blízko popri mesiaci vedcom umožnila získať celú truhlicu nových poznatkov. Mimo iné vedci získali aj dáta, ktoré pomôžu zistiť, či je mesiac Europa obývateľný alebo nie. Autori výskumu zároveň naznačujú, že zaujímavejšie prelety ich ešte len čakajú.
Neprehliadnite
Zároveň sa pripravuje aj misia Europa Clipper, ktorá by mala doraziť k Jupiteru v roku 2030. Na palube si ponesie deväť špičkových vedeckých prístrojov, ktoré vedcom pomôžu odhaliť, či môže mať mesiac pod povrchom vhodné podmienky pre život. Výskumníci pracujúci na misii Juno sa však obracajú k ďalšiemu mesiacu Jupitera, mesiacu Io. Ide o aktívny vulkanický svet, okolo ktorého sonda preletí 9. apríla a to vo vzdialenosti 16 500 km.
Komentáre