Jupiterov mesiac Io má na povrchu 266 aktívnych sopiek. No ešte väčšie tajomstvo schováva pod povrchom!
Dáta misie Juno výskumníkom odhaľujú, že pod povrchom mesiaca sa nachádza pravdepodobne lávový oceán.
Jedným z mesiacov Jupitera je Io, ktorý sa od ostatných mesiacov Slnečnej sústavy líši. Jeho špeciálnou charakteristikou je to, že povrch mesiaca pokrýva množstvo sopiek a lávových prúdov.
Vulkanickú činnosť na povrchu mesiaca Io potvrdila v roku 1979 sonda Voyager. Astronómovia zatiaľ nevedia úplne pochopiť sopečnú povahu mesiaca. Vedúce teórie naznačujú, že za vulkanizmom mesiaca Io môže stáť gravitačná sila Jupitera, ktorá doslova ťahá mesiac k sebe, pričom tomuto procesu dopomáha aj rezonancia s ostatnými mesiacmi Jupitera. Astronómovia si všímajú sopečnú aktivitu na povrchu, no je možné aby mal mesiac Io pod povrchom magmový oceán?
Ako informuje portál Universe Today, najnovšie výskumy sa prikláňajú k tomu, že áno, hoci prípad nie je úplne jednoznačný. Na Io sa pozrela aj misia Juno, ktorá počas blízkych preletov odhalila dokopy 266 aktívnych sopiek. Spolu s ďalšími dôkazmi to naznačuje, že by sa pod povrchom mesiaca mohol nachádzať magmový oceán.
“Mesiac Io je najviac vulkanicky aktívnym objektom v Slnečnej sústave, čo je výsledkom slapového interného ohrievania,” vysvetľuje štúdia.
V rámci nového výskumu sa vedci pozreli na dáta inštrumentu JIRAM (pozn. redakcie: Jovial Infrared Auroral Mapper), ktorý bol navrhnutý na výskum vrchnej atmosféry Jupitera v infračervenom spektre. V tomto prípade však poslúžil na výskum vulkanickej aktivity mesiaca Io.
Magmový oceán hlboko pod povrchom mesiaca
Momentálne sa sonda Juno nachádza 12-tisíc km od mesiaca. Nám sa to môže zdať ako ďaleko, no táto vzdialenosť umožňuje sonde získať nové a cenné dáta. Sonda Juno sa pohybuje po polárnej obežnej dráhe, vďaka čomu môžu autori štúdie odhaliť jednu zo starších teórií o aktivite mesiaca. Výskumníci predpokladajú, že okolo pólov mesiaca by mohli pozorovať viac slapového ohrievania.
Neprehliadnite
“Distribúcia vulkanickej aktivity pravdepodobne odzrkadľuje pozíciu a magnitúdu interného slapového ohrievania. S dátami ktoré poskytla misia Juno môžeme preskúmať interiér mesiaca a otestovať naše modely,” píšu autori výskumu.
Výsledky práce ukazujú, že to, čo sa deje na povrchu mesiaca, sa zhoduje s modelmi, ktoré predpovedajú globálny oceán magmy pod povrchom mesiaca, alebo slapové ohrievanie v plytkej astenosfére. V rámci štúdie zároveň vedci popísali rozdiely v energii medzi polárnymi oblasťami mesiaca a regiónmi viac pri rovníku. Polárne sopky mesiaca Io dokopy generujú menej energie ako sopky v nižších geografických šírkach. Zároveň sa ukázalo, že sopka na južnom póle generuje menej energie ako sopka na severnom póle.
Toto je dôležitý poznatok práve kvôli tomu, lebo sedí so staršími modelmi, podľa ktorých mal mať mesiac Io pod povrchom magmový oceán. Nová štúdia potvrdzuje, že s najväčšou pravdepodobnosťou tento oceán skutočne existuje. Táto práca nie je prvou, ktorá to tvrdí, no pridáva nové a dôležité dôkazy, ktoré nám ukazujú, že lávový oceán môže naozaj existovať. Najnovšie odhady zároveň naznačujú, že tento magmový oceán môže mať hrúbku 50 km.
Komentáre