SpravodajstvoVeda a výskum

Jedno z najvýraznejších otepľovaní v histórii Zeme má konečne vysvetlenie: Mohla zaň táto drastická zmena

Otepľovanie odohrávajúce sa pred 56-miliónmi rokov niektorí prirovnávajú k zmenám prebiehajúcim dnes.

Krátke epizódy globálneho otepľovania sa odohrali niekoľkokrát počas histórie Zeme a vo svojom novom výskume vedci z University of Southampton prišli na to, čo tieto zmeny mohlo vyvolať.

Počas štúdie spolupracovali s piatimi svetovými univerzitami a skúmali dopad globálnych tektonických síl a sopečných erupcií na drastickú environmentálnu zmenu, ktorá sa udiala pred približne 56-miliónmi rokov. Vedci tvrdia, že obdobie globálneho otepľovania pravdepodobne zapríčinilo „natiahnutie“ kontinentov.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Otepľovanie zdvihlo teploty na planéte o 5 až 8 stupňov Celzia a vyústilo v udalosť, ktorá sa odborne nazýva termálne maximum medzi obdobiami Paleocén-Eocén. Predpokladá sa, že teplotné maximum vydržalo približne 170-tisíc rokov. Počas neho vymizlo množstvo organizmov žijúcich hlboko v moriach a oceánoch, čím sa výrazným spôsobom ovplyvnila evolúcia života na planéte.

Navrhované naťahovanie kontinentov v tomto prípade znamená natiahnutie kontinentálnych platní na severnej pologuli planéty. Počas tohto procesu sa drasticky znížil tlak v hlbinách planéty a nastalo krátkodobé rozpustenie zemského plášťa. Nasledovala sopečná aktivita, prostredníctvom ktorej sa do atmosféry uvoľnilo množstvo uhlíka spojeného s termálnym maximom.

Súvis s globálnym otepľovaním

Podľa vedcov sa otepľovanie pred 56-miliónmi rokov prejavilo tak rýchlo a v takej miere, že ho možno porovnávať so zmenami dejúcimi sa na planéte dnes. Zároveň však dodávajú, že spúšťače otepľovania sú v dnešnom prípade iné.

„Medzi vedcami panuje všeobecná zhoda o tom, že predchádzajúce otepľovanie poháňalo náhle a masívne vypustenie skleníkového plynu do atmosféry. Merítko v akom sa otepľovanie odohralo sa však ťažko vysvetľuje prostredníctvom prirodzených vulkanických procesov,“ vysvetľuje doktor Tom Gernon, vedúci štúdie.

Na hraniciach Atlantického oceánu sa vedcom podarilo nájsť dôležité dôkazy poukazujúce na obdobie sopečnej aktivity trvajúcej približne 200-tisíc rokov. Táto udalosť sa svojou dĺžkou nápadne podobá na termálne maximum medzi obdobiami Paleocén-Eocén. Na základe týchto dôkazov vedecký tím preskúmal širšiu časť severného Atlantiku. Bližším skúmaním tohto regiónu našli kilometer hrubú vrstvu lávy, ktorá podľa zistení vedcov vznikla krátko pred začatím termálneho maxima.

Táto láva vykazuje neobyčajnú kompozíciu a poukazuje na to, že v tomto období nastalo výrazne vyššie roztavovanie najvrchnejšej časti zemského plášťa. Časti zemského plášťa pod skúmaným regiónom sú bohaté na uhličitany a zlúčeniny obsahujúce uhlík. Ak v skúmanom období naozaj došlo k výraznejšiemu roztavovaniu vrchnej časti zemského plášťa, potom vedci majú vysvetlenie toho, ako mohlo do atmosféry uniknúť veľké množstvo uhlíka.

Intenzívna sopečná činnosť nastala pravdepodobne v momente, kedy sa kontinentálne platne naťahovali. To viedlo k oddeleniu Severnej Ameriky a Grónska od zvyšku Európy. To bola podľa vedcov posledná časť naťahovania a práve ona mohla odštartovať tavenie materiálu vo vrchných častiach plášťa. Následne sa uvoľnil uhlík do atmosféry a to viedlo ku globálnemu otepľovaniu.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close