SpravodajstvoVeda a výskum

Naša planéta ako „skladačka“: Nový geologický model chce prepísať učebnice, ktoré neboli aktualizované od roku 2003

Vedci z University of Adelaide prinášajú oveľa jasnejšiu predstavu o tom, ako je naša Zem postavená.

Ako vznikla naša planéta? Nová štúdia z University of Adelaide ponúka model ukazujúci ako vznikali kontinenty, no pomocou nej môžu vedci nahliadnuť do histórie a dozvedieť sa viac o tom, ako vznikajú zemetrasenia alebo vulkanizmus.

Autori vo svojej práci píšu, že kontinenty vznikali postupne. Zakaždým, keď sa „skladačka“ poskladala, následne sa polámala na časti a vytvorila nový obrazec. V práci sa zamerali na hraničné zóny tektonických platní a zloženie kontinentálnej zemskej kôry.

Kontinentálna zemská kôra alebo aj pevninská kôre je časť zemskej kôry tvoriacej kontinenty. Jej hrúbka sa môže pohybovať od 20 až do 80 km, no v priemere má hrúbku okolo 40 km. Hrúbka pevninskej kôry však závisí od jej veku. Mladá kôra môže dosahovať hrúbku od 65 do 80 km, zatiaľ čo v stabilizovaných regiónoch prevláda hrúbka 40 km.

Vedci vo svojej práci vytvorili tri geologické modely. V tomto prípade ide o model tektonických platní, provinčný model a orogénny model. Orogenéza, inak aj tektogenéza je proces, pri ktorom vznikajú pásmové pohoria.

„Naša práca pomáha aktualizovať mapy tektonických platní a prepísať teórie o vzniku kontinentov, ktoré môžeme nájsť v učebniciach. Tieto modely veci vytvorili z topografických modelov a zemetrasení. Aktualizované neboli od roku 2003,“ vysvetľuje doktor Derrick Hasterok z University of Adelaide.

Presnejší model

Nový model tektonických platní prináša niekoľko nových mikroplatní, napríklad mikroplatňu Macquarie nachádzajúcu sa južne od Tasmánie a mikroplatňu Kozorožec deliacu Indickú a Austrálsku tektonickú platňu.

V modeli vedci prinášajú aj presnejšie informácie o deformačných zónach, ktoré predchádzajúce modely popisovali ako nenápadné oblasti. Najväčšie zmeny sa nachádzajú v oblasti západne od Severnej Ameriky. V tejto oblasti sa podľa väčšiny modelov nachádzajú zlomy San Andreas a Zlom kráľovnej Charlotte. Vedci však identifikovali novú hranicu, ktorá je o približne 1 500 km širšia.

Model ukázal výrazné zmeny aj v strednej Ázii. Severne od Indie sa nachádza niekoľko deformačných zón, kde sa tektonická platňa pretláča do oblasti Eurázie.

Nové modely prinášajú presnejší pohľad na to, ako je naša planéta „poskladaná“, no to nie je ani zďaleka všetko. Vedcom sa vďaka presnejšiemu modelu tektonických platní podarilo lepšie popísať zemetrasenia a sopečnú činnosť.

„Vďaka nášmu modelu tektonických platní môžeme lepšie vysvetliť distribúciu až 90% zemetrasení a 80% sopečnej činnosti, ktoré sa na našej planéte odohrali za posledné dva milióny rokov,“ vysvetľuje Hasterok.

Nový model je v porovnaní s predchádzajúcimi oveľa presnejší. Predchádzajúce práce totiž dokázali vysvetliť len 65% zemetrasení. Model tektonických platní vedcom umožňuje lepšie pochopiť potenciálne nebezpečné procesy, medzi ktoré sa radia zemetrasenia a vulkanizmus. Model orogenézy pomáha lepšie pochopiť evolúciu našej Zeme a provinčný model vedcom pomôže zistiť rozloženie cenných minerálov.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close