SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Jedna je rajom, druhá zas peklom: Nová štúdia varuje, že Zemi nechýba veľa, aby skončila ako Venuša

Autori novej štúdie vytvorili prvý model svojho druhu, ktorý nám ukazuje, ako môže skleníkový efekt zmeniť tvár celej planéty.

Planéta Zem je ideálnym svetom pre život. Má zeleň, vodu, primerané teploty, ktoré umožňujú živým organizmom prekvitať. Venuša, častokrát nazývaná aj dvojička Zeme, je pravým opakom našej planéty. Je pravda, že táto pekelná planéta leží bližšie pri Slnku, no z hľadiska vzdialenosti by mala mať teploty vyššie len o niekoľko stupňov Celzia.  

Výskumníci teda zhodnotili, že tieto podmienky museli vzniknúť inými procesmi a štúdia vedcov z University of Geneva je prvou, ktorej sa podarilo vytvoriť úplnú simuláciu skleníkových plynov planéty. V práci dokazujú, že tieto plyny môžu transformovať planétu z ideálneho sveta pre život na pekelnú planétu.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Autori štúdie zároveň odhalili aj to, že od prvého momentu úniku skleníkových plynov môžu vzniknúť v atmosfére zmeny, ktoré povedú k takmer nezastaviteľnému skleníkovému efektu, ktorý zmení tvár planéty. V prípade Zeme stačí len mierna zmena a náš svet by sa mohol stať neobývateľným rovnako ako Venuša.  

Nekontrolovateľný skleníkový efekt nie je pre vedcov nič nové. Vo svojej práci vysvetľujú, že aj obývateľná planéta sa môže stať peklom ako Venuša s teplotami nad tisíc stupňov Celzia. Niekedy k tomu stačí len vodná para, prirodzený skleníkový plyn. Vodná para totiž zabraňuje žiareniu zo slnka, aby uniklo z atmosféry do vesmíru, čím by planétu ochladilo. Teplo sa drží na planéte, čím ovplyvňuje jej podnebie.  

Skleníkový efekt ale nie je úplne zlý. Bez neho by sa totiž teploty na zemi držali stále pod bodom mrazu, vysvetľujú autori. Problém je, keď začne byť skleníkový efekt výraznejší. Vyššie teploty prispejú k vyparovaniu oceánov, čo zvýši množstvo vodnej pary v atmosfére. 

“V tomto procese existuje bod zlomu, za ktorým hrozí, že sa oceány vyparia úplne a teploty na planéte dosiahnu niekoľko stupňov Celzia,” vysvetľuje Guillaume Chaverot, jeden z autorov štúdie.  

Práca je prvou, ktorá sa zamerala na skleníkový efekt prebiehajúci v 3D globálnom klimatickom modely. Simulácia ukázala, že jeden konkrétny vzorec v oblačnosti môže zvýšiť riziko nekontrolovateľného a nezastaviteľného skleníkového efektu. Autori práce vysvetľujú, že k otepľovaniu výrazne prispievajú mimoriadne husté oblaky vznikajúce vo vyšších častiach atmosféry.  

Zem nie je ďaleko od apokalyptického scenára

Klimatické modely zároveň ukázali, že stačí len veľmi malý nárast v jasnosti Slnka a tým aj množstva získaného žiarenia, aby sa na Zemi odštartoval nezastaviteľný skleníkový efekt. Nakoniec by naša planéta vyzerala rovnako ako Venuša.  

Autori štúdie sa pokúšajú zistiť, či aj skleníkové plyny ako oxid uhličitý môžu túto nezvrátiteľnú zmenu odštartovať. Ak áno, ďalšie výskumy budú zisťovať, či sú podmienky rovnaké ako v prípade, ak by sa jas Slnka zvýšil. Vysvetľujú, že Zem nie je ďaleko od apokalyptického scenára.  

“Povedzme, že by sa tento skleníkový efekt na Zemi začal. Ak by sa vyparilo len 10 metrov z povrchu oceánov, tlak na Zemi by vzrástol o jeden bar. Len za niekoľko stoviek rokov by mohli teploty na planéte dosiahnuť viac ako 500 C. Neskôr by tlak dosiahol 273 barov a teploty na povrchu by presahovali 1 500 C. V tomto bode by sa všetky oceány na planéte úplne vyparili,” tvrdí Chaverot.  

Vieme, že Slnko sa neustále vyvíja a v ďalekej budúcnosti bude žiariť jasnejšie ako dnes. Výskumníci konštatujú, že tomuto apokalyptickému scenáru sa Zem možno nevyhne, no stále máme dosť času na to, aby sme si s týmto problémom poradili. Iný scenár by nastal, ak by oxid uhličitý dokázal odštartovať rovnaké zmeny. Či sa takéto niečo môže udiať autori štúdie momentálne skúmajú.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close