Veda a výskum

Jeden z najväčších ľadovcov Antarktídy sa zlomil ako vetvička: Čo sa stalo?

Jeden z najväčších ľadovcov Antarktídy A68a, sa zlomil ako vetvička. Simulácia ukázala, čo mohlo k tomu prispieť. Dĺžku mal dĺžku 160 km a na šírku okolo 48 km.

Jeden z najväčších ľadovcov Antarktídy sa vplyvom náhlej zmeny v oceánskom prúde zlomil na polku ako vetvička.

Išlo o masívny ľadovec, ktorý mal na dĺžku 160 km a na šírku približne 48 km. Označuje sa ako A68a a pozornosť si po prvýkrát získal v roku 2017, kedy sa oddelil od antarktického polostrova.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Novú príčinu rozpadu ľadovca odhalili simulácie jedného z najväčších zaznamenaných ľadovcov. Obrovský tabuľkový ľadovec A68a presiahol 100 míľ na dĺžku a 30 míľ na šírku, keď sa otelil z ľadového šelfu na Antarktickom polostrove v roku 2017.“, vysvetľujú vedci.

O tri roky nato upútal médiá opäť. V roku 2020 hrozilo, že sa zakliesni v plytčine neďaleko ostrova South Georgia Island a zablokuje tučniakom a tuleňom prístup k potrave. To sa však nestalo, namiesto toho sa ľadovec dostal do oceánu a vplyvom neznámych síl sa roztrieštil na kusy.

„Ľadovce sa väčšinou roztrieštia keď narazia o dno. V tomto prípade však bola situácia úplne odlišná,“ vysvetľuje Alex Huth z Princeton University.

Vedci z Princeton University sa pokúšali vo svojej novej štúdii priniesť viac informácií o tom, čo sa mohlo stať. Simulácia ukázala, že časť ľadovca sa dostala do silnejších oceánskych prúdov ako zvyšok. To vyvolalo napätie, ktoré dokázalo rozbiť ľadovec. K roztriešteniu samozrejme prispel aj netradičný tvar ľadovca. A68a bol totiž dostatočne dlhý na to, aby sa dokázal medzi dva prúdy dostať.

V rámci simulácie sledovali aj to, či mohli hlavnému zlomu pomôcť ešte malé prasklinky, ktoré existovali ešte pred ním. V tomto prípade sa však nedostali k jasnej odpovedi. Hlavná časť nedávneho zlomu ale nesleduje už existujúce praskliny.

Autori štúdie tvrdia, že identifikovaním mechanizmu za zlomom a jeho modelovanie umožní ďalším vedeckým tímom vytvoriť presnejšie klimatické simulácie.

„Ľadovce predstavujú približne 50% ľadu, o ktorý Antarktída príde. Väčšinou sa tak deje keď sa odlomia od kontinentálneho ľadovca. Následne plávajú vo vode a pomaly sa rozpúšťajú ďalej od kontinentélneho ľadovca, čím môžu vyvolať zmeny v cirkulácii oceánu,“ vysvetľuje Huth.

Zmeny v ekosystéme

Rozpad ľadovcov totiž ovplyvňuje to, kde a koľko vody unikne do oceánu. To môže viesť k zmene cirkulácie, formácie nového ľadu, no môže to výrazne ovplyvniť vodné ekosystémy, informuje Live Science. V západnej časti Antarktídy leží aj ľadovec Thwaites, ktorý sa považuje za jeden z najrizikovejších ľadovcov. Ak by nastal jeho kolaps, globálna hladina oceánov by sa zdvihla až o tri metre, tvrdia vedci z University of South Florida.

V rámci svojej štúdie autori varovali, že Thwaites sa drží „zubami-nechtami“. Predpokladajú, že v budúcnosti uvidíme veľké zmeny v relatívne malých časových intervaloch. Podľa morského geofyzika Robberta Lartera, by sme zmeny mohli pozorovať aj z jedného roka na druhý.

„Len preto, že ho nemáme na očiach neznamená, že naňho môžeme zabudnúť,“ vysvetľujú autori štúdie.

Pochopenie ľadovca Thwaites vedcom pomôže pri vytváraní globálneho plánu na boj s klimatickými zmenami.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close