História Zeme nebola až taká kľudná, ako sme si mysleli. Zrážky s masívnymi asteroidmi boli na „dennom“ poriadku
Výskumníci v novej štúdii zisťujú, že Zem mohlo zasiahnuť až desaťkrát viac asteroidov, než sme predpokladali.
Vedci vedia, že v dávnej histórii Zeme bola planéta doslova bombardovaná pomerne veľkými asteroidmi, no toto číslo môže byť oveľa väčšie, než sme predpokladali. Výskumníci prezentovali na konferencii Goldschmidt štúdiu, podľa ktorej Zem zasiahlo až desaťkrát viac asteroidov, než sme si mysleli. Každý dopad sa pritom mohol škálou rovnať katastrofe asteroidu Chixulub, ktorý vyhladil dinosaurov pred 66-miliónmi rokov.
Bombardovanie veľkými kozmickými objektmi začalo pred 3,5-miliardami rokov a trvať mohlo približne miliardu rokov. Počas tohto obdobia Zem zasiahol veľký asteroid približne každých 15-miliónov rokov. Autori štúdie odhadujú, že v niektorých prípadoch mohol Zem zasiahnuť asteroid o veľkosti celého mesta alebo celého regiónu. Tieto impakty mali prirodzenejšie devastujúcejší dopad ako Chixulub.
Autori štúdie zároveň skúmajú, aký mohlo mať toto divoké obdobie dopad na vyvíjajúce sa chemické procesy blízko povrchu planéty. Asteroidy totiž planétu zasahovali v období kedy si vytvárala podmienky na podporu života.
Dnes vieme, že asteroid s priemerom približne 10-km (pozn. redakcie: Odhadovaný priemer objektu Chixulub) dokáže vyvolať kaskádu udalostí, ktoré zmenia celú tvár planéty. Vedci však poukazujú na to, že v dobe pred viac ako troma miliardami rokov boli podmienky na Zemi iné a rovnako boli iné aj dôsledky obrovských kolízií.
Divoká história Zeme
Na Marse, alebo na Mesiaci môžeme pozorovať množstvo impaktných kráterov, no nenechajte sa oklamať, Zem si prešla podobným scenárom. Veľké krátery na povrchu našej planéty nevidíme vďaka platňovej tektonike a atmosférickému zvetrávaniu. Stopy po obrovských dopadoch sa však objavujú v starých horninách ako drobné guľaté objekty. Keď asteroid vrazí do povrchu Zeme, do atmosféry vyvrhne roztavený materiál a pary. Tie v atmosfére chladnú a padajú na povrch ako drobné sklené guľôčky. Čím je impakt výraznejší, tým sa tieto častice dostanú ďalej. Na základe toho sa vedcom podarilo vytvoriť model, ktorý nám prezradil viac o minulosti Zeme.
Neprehliadnite
„Z nášho modelu vychádza, že sme výrazne podcenili koľko objektov dopadlo na povrch Zeme. Ten nám naznačil, že Na planétu mohlo dopadnúť až desaťnásobne viac objektov, než sme doteraz predpokladali. Znamená to, že v tomto období by si planéta prešla výraznými impaktmi približne každých 15-miliónov rokov,“ vysvetľuje Simone Marchi, jeden z autorov výskumu.
Marchi dodáva, že kozmické kolízie sú niečo, čo sa vo vedeckej sfére častokrát prehliada. Vedci totiž stále nemajú jasnú predstavu o tom, koľkými zrážkami si Zem prešla a aká bola ich sila. Aj z tejto novej štúdie však vyplýva, že mali významný dopad na evolúciu nielen zemského povrchu ale aj atmosféry.
Jedným zo spôsobov ako mohli našu planétu ovplyvniť je v evolúcii atmosférického kyslíku. Autori štúdie tvrdia, že počas obdobia impaktov museli hladiny kyslíku výrazne skákať. V tomto smere sú však potrebné ďalšie výskumy.
Komentáre