Grónske šelfové ľadovce stratili tretinu svojho objemu. Hrozí im kolaps a od bodu zlomu nie sme ďaleko, hovoria vedci

Výskumníci z CNRS varujú, že od roku 1978 stratili grónske šelfové ľadovce obrovské množstvo ľadu.

Vedci podcenili situáciu v Grónsku, ľadovec sa rozpúšťa rýchlejšie, než sa predpokladalo
Zdroj: Unsplash (Emma Francis, erin mckenna), PNGwing, Úprava: Vosveteit.sk

Najväčšie šelfové ľadovce na svete stratili od roku 1978 tretinu svojho objemu, varujú vedci z CNRS. V rámci nového výskumu zistili, že za túto výraznú stratu môžu vyššie teploty oceánu okolo nich.  

Reč je o šelfových ľadovcoch, ktoré sa nachádzajú v oblasti severného Grónska. Tieto oblasti sa donedávna považovali za stabilné, na rozdiel od iných ľadovcov v polárnom kruhu, ktoré začali slabnúť už od 80. rokov minulého storočia. Šelfové ľadovce v severnom Grónsku mali dôležitú regulačnú úlohu, kontrolovali totiž množstvo ľadu, ktoré sa dostalo do oceánu tým, že slúžili ako veľké ľadové priehrady.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Grónsku už je teraz zodpovedné za približne 17% celkového nárastu v hladinách morí. Oslabenie týchto bariér by však mohlo viesť k uvoľneniu väčšieho množstva ľadu a tým aj prispieť k nárastu vodných hladín. Výskumníci k tomuto výsledku dospeli vďaka pozorovaniam v teréne, vzdušným záberom a satelitným dátam, v spojení s klimatickými modelmi.  

Roztápanie šelfových ľadovcov a celkovo ľadu v polárnych oblastiach Zeme je dôsledkom globálneho otepľovania. Ako naznačujú tohtoročné štúdie, grónskemu kontinentálnemu ľadovcu už hrozí úplný kolaps a od bodu zlomu nie sme ďaleko. Ak by sa roztopil úplne, globálne hladiny morí by vzrástli o približne sedem metrov.  

So stúpaním hladín sú ohrozené hlavne pobrežné oblasti, ktoré by mohli v prípade najhoršieho scenára ostať úplne pod vodou. Už teraz sa pobrežné komunity pripravujú na rôzne scenáre. Kontinentálny ľadovec v Grónsku sa už dnes roztápa. Medzi rokmi 2003 a 2016 stratil približne 255 gigaton ľadu ročne. Do dnešného dňa prebiehalo roztápanie hlavne v južnej časti kontinentálneho ľadovca. Rýchlosť roztápania závisí od teploty vody a vzduchu, ale aj od zrážok, oceánskych prúdov a ďalších faktorov. Všetky sa ovplyvňujú komplexnými spôsobmi, preto je pre výskumníkov náročné odhadnúť, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať.  

Situácia je rok čo rok horšia

Globálne otepľovanie a s ním spojené roztápanie ľadu napreduje znepokojivým tempom. Podľa septembrovej štúdie Svetovej meteorologickej organizácie boli mesiace jún, júl a august najhorúcejšími, akými si planéta prešla. Na historickom maxime sú aj teploty oceánov a na historickom minime zas množstvo ľadu v polárnych oblastiach planéty.  

Svetová meteorologická organizácia v štúdii ďalej varovala, že s 98% pravdepodobnosťou bude aspoň jeden z nasledujúcich piatich rokov najteplejším v histórii. Severná pologuľa aj naďalej prechádza extrémnymi letami. Horúčavy, lesné požiare či teploty, ktoré už začínajú škodiť nášmu zdraviu. Ak sa pozrieme okolo, môžeme si všimnúť prvé devastujúce účinky globálneho otepľovania. Odborníci varujú, že okrem nových extrémov môžeme pozorovať, že tieto podmienky už ostávajú. Zároveň začíname pozorovať aj to, aké majú extrémne vysoké teploty dopad na ľudské zdravie a prírodu okolo nás.  

Globálne otepľovanie už nemožno ďalej ignorovať, čo dokazuje každá štúdia, ktorá na túto tému vyšla. Ak aj naďalej ľudstvo bude napredovať tak ako doteraz, hrozí nám, že sa určité oblasti Zeme stanú pre človeka neobývateľnými. Extrémne teploty sú škodlivé nielen pre naše zdravie, ale aj pre rastliny a zvieratá, na ktorých stojí naša produkcia jedla. Výskumníci varujú, že každým rokom šance na vyhnutie sa najhoršiemu scenáru globálneho otepľovania klesajú a situácia v Grónsku je toho ďalším príkladom.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre