Gén, ktorý nás chránil pred čiernou smrťou máme v sebe aj dnes: Okrem výhod má však aj svoje nevýhody
Ľudia so špecifickým variantom génu ERAP2 dokázali lepšie zvládať čiernu smrť. Táto evolučná výhoda nám ostala dodnes.
Čierna smrť je názov pre pandémiu, ktorá v 14. storočí zasiahla Európu a Áziu. Dodnes sa považuje za najväčšiu pandémiu, akú svet zažil. Jej pôvodcom je baktéria Yersinia pestis.
Pod čiernou smrťou sa rozumie len pandémia zo 14. storočia, no samotná baktéria má oveľa dlhšiu históriu. V roku 2021 sa v publikácii Cell Reports objavila štúdia, ktorá skúmala 5-tisíc rokov starú baktériu Y. pestis. Výskum zistil, že tento druh baktérie pravdepodobne nebol tak nákazlivý a smrteľný ako typ, ktorý vyčíňal v 14. storočí. Pozostatky človeka prenášajúceho túto baktériu boli jedny z dvoch, ktoré v 19. storočí objavili v dnešnom Lotyšsku. Zaujímavosťou je, že pozostatky našich predkov zmizli hneď po objavení, no svetlo sveta uzreli opäť v roku 2011.
Čierna smrť sa považuje za smrtiace ochorenie, no určitých ľudí dokázali vhodné gény pred ochorením ochrániť alebo aspoň zľahčiť jeho priebeh. V rámci nového výskumu vedci z University of Bristol dokázali, že rovnaká genetika nás môže chrániť aj dnes a mohla by vysvetliť, prečo sú niektoré populácie lepšie chránené pred respiračnými ochoreniami vrátane ochorenia COVID-19.
Títo ľudia majú síce gény, ktoré im poskytujú vyššiu ochranu proti respiračným ochoreniam, no zároveň majú aj jednu veľkú nevýhodu. Ako dokazujú autori štúdie, tieto populácie majú vyššie riziko na vývoj autoimunitných ochorení, napríklad reumatickej artritídy a taktiež aj zápal čriev. Gén, ktorý poskytoval ochranu pred bubonickým morom sa nazýva ERAP2 a práve jeho špecifické varianty mohli našich predkov chrániť pred týmto nebezpečným ochorením.
Rovnaké varianty génu možno pozorovať u ľudí aj dnes a poskytujú rovnakú dávku ochrany nielen pred budobnickým morom, ale aj ďalšími infekciami, napríklad pneumóniou a COVID-19.
Neprehliadnite
„Gén ERAP2 v podstate „naseká“ proteíny pre imunitný systém. Momentálne nevieme vysvetliť presné mechanizmy vplývajúce na riziko týchto ochorení, vieme že gén síce poskytuje vyššiu ochranu pred respiračnými ochoreniami, no zároveň aj vyššie riziko autoimunitných ochorení,“ vysvetľuje doktor Fergus Hamilton, vedúci nového výskumu.
Výhody a nevýhody
Autori sa zhodujú na tom, že gén by mohol byť jasným príkladom fenoménu s názvom „rovnovážna selekcia“. Tento fenomén hovorí o situácii, kedy určité gény poskytujú výhody, no zároveň aj nevýhody. V tomto prípade popisujú odlišný účinok génu ERAP2 na odlišné choroby.
Dnes už sú vo vývoji lieky, ktoré cielia na gén ERAP2. Ide o lieky, ktoré majú pomôcť pri liečbe Crohnovej choroby a rakoviny. Pod Crohnovou chorobou sa rozumie nešpecifický črevný zápal, ktorý je spôsobený poruchou imunitnej odpovede na mikrobiálne osídlenie čreva. Najčastejšie postihuje poslednú časť tenkého čreva.
V prípade týchto liečiv by si však mali dať vedci pozor aj na schopnosť génu zvýšiť riziko zápalu a infekcie. Nová štúdia pomáha odhaľovať prepojenia medzi genetikou a náchylnosťou človeka na ochorenia. Pochopením funkcie génu môžu vedci navrhnúť lepšie metódy liečby pre pacientov.
Komentáre