Existoval na Marse život? Vedci vytvorili umelú inteligenciu, ktorá nám na toto pomôže odpovedať
Výskumníci vytvorili efektívnu metódu, ktorá nám pomôže odhaliť, či vzorky vznikli biologickými procesmi.
Svätým grálom odboru astrobiológie je objavenie života mimo našej planéty. V tomto ohľade momentálne prebiehajú výskumy na Marse, ktorý mohol mať pred miliardami rokov oveľa priaznivejšie podmienky pre život. Viaceré misie sa dnes pokúšajú nájsť stopy jednoduchých organizmov na pustej červenej planéte.
Niektorí veria, že na Marse život existoval, iní veria, že v špecifických regiónoch by mohol existovať dodnes. Oba tábory sa však zhodujú na tom, že len s veľmi malou pravdepodobnosťou sa na Marse vyvinulo niečo komplexnejšie ako mikróby. Zároveň obe skupiny spája jediná otázka: Existoval na Marse život?
Výskumníci z Carnegie Institution for Science v rámci novej štúdie vyvinuli metódu, na základe ktorej dokázali až s 90% istotou potvrdiť, či majú vzorky biologický pôvod alebo vznikli abioticky, teda bez potreby života. Pred pár rokmi otriasla svetom správa o objave fosfánu v atmosfére Venuše a pred nedávnom objavil Webb v atmosfére exoplanéty K2-18b dimetylsulfid. V oboch prípadoch môžeme hovoriť o látkach, ktoré vytvára život, no môžu vznikať aj abioticky. V prípade fosfánu je väčšia šanca že mohol vzniknúť aj bez prítomnosti života na planéte. Čo sa dimetylsulfidu týka, ten na Zemi vytvárajú jedine živé organizmy, presnejšie fytoplanktón.
Tvrdiť, že sme našli život za hranicami Zeme je tvrdenie, ktoré si vyžaduje rovnako silné dôkazy. Vedci preto potrebujú spoľahlivú metódu, ktorá by dokázala bez pochýb preukázať pôvod určitej vzorky alebo látky. V rámci novej štúdie vedci do práce zapojili aj umelú inteligenciu, ktorá im s pomerne veľkou presnosťou dokázala pomôcť určiť pôvod skúmaných vzoriek.
“Naša nová metóda má potenciál priniesť revolúciu v odbore pátrania po mimozemskom živote a zároveň prehĺbiť naše chápanie počiatkov života na našej planéte. Zároveň vďaka metóde máme šancu analyzovať vzorky ešte predtým, ako ich pošleme na Zem,” tvrdí doktor Robert Hazen, jeden z vedúcich výskumu.
Umelá inteligencia zmení spôsob akým pátrame po živote
Novú analytickú metódu by mohli vedci využiť napríklad v prípade vzoriek, ktoré zozbieral rover Perseverance a ktoré sa v priebehu nasledujúcich rokov dostanú na Zem. Zároveň by sa mohli pozrieť na vzorky, ktoré už analyzoval rover Curiosity pomocou inštrumentu SAM.
Neprehliadnite
“Musíme upraviť našu metódu tak, aby sedela s protokolmi SAM, no možno už máme v rukách dáta, ktoré nám prezradia, či mal Mars niekedy organickú biosféru,” dodáva Hazen.
Pátranie po živote je jedným z najväčších počinov modernej vedy. Hoci niektoré látky môžu vzniknúť aj skrz život aj abioticky, vedci vedia, že na nejakej úrovni sa biologická chémia líši od abiotickej organickej chémie. Vylepšovaním novej analytickej metódy by v budúcnosti umelá inteligencia mohla vedieť rozlíšiť alternatívne biosféry, než tie pozemské. To by mohlo zmeniť priebeh budúcich astrobiologických misií.
Vedci vysvetľujú, že umelá inteligencia neidentifikuje špecifickú molekulu alebo radu zlúčenín. Namiesto toho dokáže nájsť jemné rozdiely medzi molekulárnymi vzorcami vzoriek. Na trénovanie umelej inteligencie vedci použili 134 známych biologických a abiotických vzoriek. Vzorky pochádzali zo živých organizmov, napríklad ulity, zuby, kosti, hmyz, vlasy či ryža. Druhá skupina vzoriek pochádzala z ostatkov prastarého života, napríklad fosílie bohaté na uhlík, živica, ropa, či uhlie. Poslednou vzorkou boli čisto abiotické zlúčeniny, napríklad laboratórne vytvorené chemikálie a meteority bohaté na uhlík.
Komentáre