Dožil sa niekto v staroveku 100 rokov? Odpoveď vás prekvapí
Skutočne umierali ľudia v staroveku mladí? Takto to vnímajú výskumníci.
Pomerne rozšírenou predstavou o histórii je, že ľudia nežili tak dlho ako dnes. Už viaceré výskumy naznačili, že hoci dnes sa dožívame podstatne vyššieho veku, nemôžeme hovoriť, že by v minulosti ľudia nežili vôbec dlhšie ako 30 alebo 40 rokov.
Výskumníci môžu analyzovať zuby a kosti človeka, ktoré im viac povedia o tom, kedy daný človek zomrel. Jeden z výskumov sa zameriaval napríklad na ostatky ľudí, ktorí žili medzi rokmi 900 a 1531 v mexickom meste Cholula. Tieto výskumy odhalili, že sa ľudia bežne dožívali veku viac ako 50 rokov. Ďalším historickým príkladom dlhovekosti môže byť Justinián Prvý, ktorý umrel vo veku 83 rokov.
Vedci z Austrálskej národnej univerzity ešte minulý rok vydali štúdiu na podobnú tému. Tu zas skúmali kosti objavené na anglosaskom cintoríne. Títo ľudia podľa analýz umreli medzi rokmi 475 až 625. Aj tu sa potvrdilo, že dožiť sa vysokého veku nebolo ani v minulosti nič výnimočné.
Otázkou ostáva, koľko ľudí sa v minulosti dokázalo dožiť úctyhodných 100 rokov, čo je vek, ktorý si aj dnes dokáže vyslúžiť návštevu od premiéra. Na túto otázku sa zameral nový výskum, na ktorý upozorňuje portál IFL Science.
Výskumníci zistili, že naša schopnosť dožiť sa stovky sa od priemyselnej revolúcie drasticky zvýšila. Aj napriek tomu sa ale relatívne malý počet ľudí aj dnes dokáže dožiť stovky. Štúdia vedcov zaviedla až do hlbokej prehistórie. Ukázalo sa, že naša dĺžka života sa zhruba zdvojnásobila za obdobie posledných 300-tisíc rokov evolúcie. Kostry prvých Homo sapiens a Neandertálcov všeobecne vykazujú stopy pokročilého veku ako kostry starších druhov človeka.
Neprehliadnite
Zároveň ale musíme upozorniť na to, ako vedci kategorizujú objavené kostry. Vo väčšine prípadov najstaršie kostry klasifikujú ako 40+ alebo v niektorých prípadoch aj 45+. Znamená to, že sa nerobia rozdiely medzi zdravým štyridsiatnikom a deväťdesiatročným starcom. V kontexte výskumov to nehrá rolu, no zaváži to, ak chceme chápať, akého veku sa naši predkovia dožívali.
Za našu skreslenú predstavu môžu aj štatistiky
Že v stredoveku umierajú ľudia mladí, si myslíme aj kvôli štatistikám, hlavne strednej dĺžke života. Musíme brať do úvahy, že tento údaj ktorý zachytáva obrovské množstvo ľudí s obrovským množstvom rôznych zdravotných stavov. Táto štatistika sa snaží čo najlepšie zachytiť rôzne faktory či situáciu ľudí, no aj v rámci nej sa môže nájsť množstvo výnimiek. Niekto umrie oveľa skôr, zatiaľ čo iní sa dožijú aj stovky.
Ľudia sa aj v minulosti dožívali vysokého veku. Výskum hrobov 300 grécko-rímskych mužov, ktorí mali dátum úmrtia vytesaný do kameňa, naznačuje, že sa v priemere dožívali 72 rokov. Podľa tejto štúdie niektorí mali až 107 rokov, no vedci nedokážu overiť pravosť týchto informácií zo starovekých artefaktov.
Iná analýza naznačuje, že do roku 2500 pred Kristom sa aspoň jedna osoba dožila veku 100 rokov. Ide o hypotetického človeka, ktorého identita nie je známa. Existuje však staroveký papyrus, podľa ktorého faraón Pepi Druhý nastúpil na trón v šiestich rokoch a vládol 94 rokov. Papyrus je list, ktorý si faraón napísal na svoje sté narodeniny.
Viaceré historické spisy nám hovoria o ľuďoch, ktorí sa dožili 100 a viac rokov. Vedci nemajú spoľahlivý spôsob, ako overiť ich autenticitu. Štatistické analýzy ale hovoria, že ľudia s vekom vyšším ako 110 rokov nemohli ešte pred 300 rokmi existovať.
Komentáre