Zomierali starovekí ľudia mladí? Vedci prepisujú naše vedomosti o histórii našich predkov
Naše predstavy o tom, akého veku sa ľudia v minulosti dožívali sú mylné. Veda dlho nepoznala spôsob ako ostatky starších osôb identifikovať.
Väčšina ľudí predpokladá, že v minulosti, ešte pred príchodom modernej medicíny, sa len málo ľudí dožilo štyridsiatky. Výskumníci z Austrálskej národnej univerzity vo svojom výskume dokázali, že to nemusí byť tak úplne pravda.
Počas svojej práce vyvinuli metódu, pomocou ktorej dokázali na základe opotrebovania chrupu určiť v akom veku umrel človek, ktorého kostru skúmali. Pomocou tejto metódy preskúmali kostry ľudí, ktorí boli pochovaní na anglosaskom cintoríne medzi rokmi 475 až 625. Výsledky tohto výskumu ukázali, že dožiť sa vysokého veku nebolo ani v minulosti nič výnimočné.
„Veľké percento ľudí verí, že ak ste sa v minulosti dožili 40 rokov, mohli ste sa považovať za šťastného. Táto predstava je úplne nesprávna. Aj bez modernej medicíny sa ľudia dožívali 70 rokov a to naprieč niekoľkými odlišnými kultúrami,“ vysvetlila Christine Cave, ktorá vyvinula novú metódu na určovanie veku z opotrebovania chrupu.
Prečo veríme, že ľudia v minulosti žili krátko?
Lenže prečo v prvom rade taký mýtus vznikol? Časť viny nesú na pleciach výskumníci. Starší ľudia sú počas archeologických výskumov prehliadaní, pretože veda nepozná spoľahlivý spôsob, ako tieto ostatky identifikovať. Určiť vek detskej kostry je oveľa jednoduchšie. V týchto prípadoch sa vedci zameriavajú na vývoj trvalých zubov alebo kostí. Všetky vývojové štádia dieťaťa majú vek, v ktorom sa odohrávajú. Keď sa vývoj človeka ukončí, určiť vek kostry sa stáva niekoľkonásobne náročnejšie.
Väčšina vedcov kategorizuje kostry ako 40+ alebo v niektorých prípadoch aj 45+. V praxi to znamená, že nerobia rozdiely medzi zdravým štyridsiatnikom a slabým deväťdesiatročným starcom. Hoci sa to môže zdať ako chyba, v kontexte výskumov tieto rozdiely nemajú žiadny význam. Ak ale chceme lepšie pochopiť akého veku sa naši predkovia dožívali, potom spoľahlivé určenie veku zohráva nejakú úlohu.
Počas výskumu si vedci všimli, že existujú rozdiely v tom, ako Anglosasovia pochovávali staršie ženy a mužov. Ak žena umrela mladá, dostalo sa jej významnejšieho pohrebu, ako v staršom veku. Muži vyššieho postavenia mali honosnejšie pohreby a vo väčšine prípadov ich pochovali so zbraňami, napríklad oštepom alebo štítom. S mečmi pochovávali menej často.
Neprehliadnite
Čo sa týka žien, tie pochovávali so šperkami, brošňami, sponami či inými ozdobami. Tým mali zdôrazniť ich krásu. Archeológovia sa domnievajú, že možno práve preto mali mladšie ženy honosnejšie pohreby ako staršie ženy.
Ľudia sa už dlho dožívajú vysokého veku
V probléme dĺžky života v minulosti zohrávajú úlohu aj nepresné štatistiky alebo skôr nepresne pochopené štatistiky. Súvisí to hlavne s tým, ako sa ráta stredná dĺžka života. Stredná dĺžka života alebo aj nádej dožitia je priemerný počet rokov, ktorý pravdepodobne prežije osoba v určitom veku, ak sa úmrtnostné pomery nezmenia.
V stredovekom Anglicku bola stredná dĺžka života 31 rokov. Stredná dĺžka života pre 25-ročného farmára bola 25,7-rokov. Neznamená to ale, že farmár v daný rok umrel, ale že mal pred sebou ešte 25 rokov života, teda dožil by sa do 50-ky. Hoci dnes päťdesiatnikov nepovažujeme za starých, väčšina ľudí sa v stredoveku dožívala oveľa väčšieho veku.
Nemožno sa hádať s tým, že pokroky v medicíne, lepšia hygiena a očkovania nám pomáhajú žiť dlhšie. Ak ale veríme tomu, že v stredoveku sa život v tridsiatke končil, potom nás možno prekvapí, že ľudia sa bežne dožívali 60, 70, ale aj 80 rokov. Samozrejme ale, bolo ich o výrazne menej ako je tomu dnes. Súvisí to nielen s typom práce, ktoré vykonávali a ktorú vykonávame my, ale s úrovňou zdravotníctva, ktorá je dnes úplne niekde inde ako tomu bolo stovky rokov dozadu.
Komentáre