Dokázal by pozemský život prežiť okolo červených trpaslíkov? Nie je to také jednoduché
Červené trpaslíky sú najrozšírenejšie hviezdy v Mliečnej dráhe. Aká je šanca, že okolo nich nájdeme život?
Astronómovia už objavili tisíce exoplanét, no momentálne môžeme len hádať, ktoré z nich majú vhodné podmienky pre život. Najbližšia exoplanéta sa od nás nachádza síce len štyri svetelné roky, no aj tak ide o naozaj monumentálnu vzdialenosť.
Ako informuje portál Universe Today, výskumníci využívajú rôzne metódy na to, aby zistili, aké podmienky prevládajú na určitej planéte. Jednou z otázok pre vedcov je, či by mohol život existovať na planéte, ktorá obieha okolo červeného trpaslíka.
Červené trpaslíky sú o niečo menšie a chladnejšie ako naše Slnko. Ide o najrozšírenejší typ hviezd v galaxii, pretože dokážu prežiť neuveriteľne dlho. Planéta obiehajúca okolo červeného trpaslíka by sa musela nachádzať o niečo bližšie ako Zem a červené trpaslíky majú tendenciu byť trošku agresívnejšie ako naše Slnko.
Agresívna hviezda
Dáta z pozorovaní však naznačujú, že približne 40% všetkých červených trpaslíkov má okolo seba takzvanú super-Zem. Ide o planétu, ktorá je o niečo väčšia ako naša planéta. Astronómovia vysvetľujú, že dlhý život červených trpaslíkov znamená, že energetický výdaj hviezdy ostáva dlhodobo stabilný. To možno považovať za dobrú správu pre život.
Vedcov ale znepokojujú časté solárne erupcie. Každá hviezda z času na čas prejde erupciou, no ako sme naznačili, naše Slnko je v tomto smere relatívne pokojné. Erupcie červených trpaslíkov môžu byť tak výrazné, že krátkodobo zdvojnásobia jas hviezdy. Existuje spôsob, aby takéto agresívne správanie dokázal život prežiť?
Neprehliadnite
Na túto otázku sa rozhodla nájsť odpoveď nová štúdia. Výskumníci vytvorili simuláciu radiácie červeného trpaslíka, ktorá dopadá na planétu s atmosférou Marsu. Vieme, že atmosféra Marsu má o niečo menšiu hustotu ako pozemská atmosféra, čo predstavuje menšiu ochranu voči radiácii. Skúmali, či by dokázal radiáciu prežiť rozšírený typ plesne, Aspergillus niger. Táto huba je zároveň veľmi dobrým producentom melanínu.
Melanín sa nachádza aj v ľudskej koži a ide o látku, vďaka ktorej naša pokožka hnedne, keď sa dostane do kontaktu s UV žiarením. Melanín je v prírode rozšírený a niektoré extrémofilné organizmy ho využívajú na svoju ochranu. Vedci sa domnievajú, že melanín mohol hrať dôležitú úlohu v prípade prvých organizmov na Zemi a ochrane pred solárnou radiáciou.
Dokáže život prežiť okolo červených trpaslíkov?
V rámci štúdie sa preto opýtali jednoduchú otázku: Dokáže Aspergillus niger prežiť solárne erupcie červeného trpaslíka, ak ho chráni len tenká atmosféra Marsu? Autori sa zameriavali hlavne na simuláciu exoplanét Proxima Centauri b a TRAPPIST-1 e. V oboch prípadoch ide o planéty okolo červeného trpaslíka, ktoré majú vhodné teploty a predpokladá sa, že aj úrovne radiácie.
Vedci priznali, že je nemožné modelovať podmienky na týchto planétach perfektne, no dokázali sa ku nim priblížiť.
“Aspergillus niger zvládne prežiť aj v extrémnejších prostrediach a táto huba sa používa často na modelovanie výskumov zameriavajúcich sa na prežitie húb v extrémnych prostrediach,” píšu autori štúdie.
Ukázalo sa, že A. niger dokáže prežiť v podmienkach intenzívnej radiácie, ktorá sterilizuje povrch exoplanét okolo červených trpaslíkov. Huba by nedokázala prežiť priamo na povrchu, no len pod niekoľkými milimetrami pôdy alebo vody. Autori štúdie vysvetľujú, že okolo červených trpaslíkov by sa mohli nachádzať exoplanéty so životom. Tento život by však existoval vo forme jednoduchých organizmov, ktoré nachádzajú spôsob prežitia v extrémnych prostrediach.
Komentáre