Digitalizácia mŕtveho človeka nie je dobrý nápad, varujú psychológovia: V našej hlave môže zavládnuť chaos
Viaceré projekty už v minulosti chceli priniesť digitálneho avatara zosnulého človeka, no názory na túto technológiu sa líšia.
Smrť je prirodzenou súčasťou života, hoci nejde vôbec o príjemnú záležitosť. Pokroky v technológii, obzvlášť vo sfére umelej inteligencie, však so sebou prinášajú prísľub toho, že by sme sa so svojimi milovanými nemuseli rozlúčiť nikdy.
Už v minulosti sa objavilo niekoľko konceptov, ktoré sľubovali vytvorenie digitálneho avatara zosnulého človeka a ako informuje portál The Conversation, na 40. Narodeniny Kim Kardashian jej daroval dnes už bývalý manžel Kanye West hologram jej zosnulého otca. Známa osobnosť reagovala na tento dar s úžasom.
Digitálne reprezentácie našich milovaných osôb vyvolávajú na jednu stranu nadšenie, no na tú druhú aj obavy. Názory sa v tomto prípade značne líšia, no môže vytváranie digitálnych osobností ovplyvniť naše mentálne zdravie? Touto otázkou sa zaoberali aj psychológovia. Na jednu stranu priznávajú, že AI technológie môžu pomôcť s terapeutickým procesom, no na druhú stranu môžu digitálne avatary výrazne ovplyvniť náš proces trúchlenia.
Vytvorenie avatara mŕtveho človeka by mohlo priniesť viac škody ako úžitku. Smútiaci človek by v konečnom dôsledku prežíval viac zmätenia, stresu, depresie, paranoje a v najhorších prípadoch by to mohlo viesť až k psychóze.
“Pomocou deepfake technológie môže AI softvér vytvoriť interaktívnu virtuálnu reprezentáciu mŕtvej osoby, pričom na vytvorenie charakteru by použil tento softvér digitálnu stopu zosnulého, teda jeho správy, e-maily, fotky alebo videá,” píše portál The Conversation
Psychológovia veria, že digitálny avatar môže pomôcť v procese smútenia tým, že smútiacemu poskytne možnosť opäť sa stretnúť so svojim milovaným a opýtať sa otázky, ktoré nemal šancu opýtať sa, keď bol človek ešte živý. Napriek tomu by sme mali s touto technológiou narábať veľmi opatrne. Štúdie ukazujú, že táto metóda by mala byť použitá len dočasne.
Neprehliadnite
Traumatizovanie zosnulého
Smútenie má niekoľko fáz, ktoré sa môžu prirodzene rozvinúť aj na škále rokov. Na začiatku myslíme na zosnulého často a môžeme si vybavovať staré spoločné spomienky. Tento proces však môže ovplyvniť niekoľko faktorov. Ak sme sa so zosnulým pohádali, môžeme cítiť vinu alebo ak daná osoba zomrela neprirodzenou smrťou, môžeme mať problém prijať tento fakt.
Zármutok má veľa podôb a v niektorých extrémnejších prípadoch môže smútiaci prežívať halucinácie, napríklad že vidí a že sa so zosnulým rozpráva. V ešte náročnejších prípadoch začína veriť, že zosnulý je stále nažive. Práve pri týchto ťažších prípadoch môžu digitálne avatary ešte viac traumatizovať človeka a posilniť horšie príznaky zármutku, napríklad spomínané halucinácie.
Ďalším rizikom je, ak by umelá inteligencia povedala smútiacemu niečo zraňujúce alebo by mu poskytla zlé rady. Dnešné AI technológie sú známe tým, že si môžu vymýšľať. Ešte minulý rok umelá inteligencia Bing prehovárala žurnalistu na to, aby opustil svoju ženu.
“V najextrémnejších prípadoch môže digitálny avatar nahovoriť smútiaceho, aby si vzal vlastný život a pripojil sa k nemu alebo, aby ublížil niekomu inému,” píše The Conversation.
Psychológovia na záver vysvetľujú, že nemyslieť na zosnulého až tak často je prirodzený proces. Ten by sme nemali narúšať tým, že budeme mať stále po ruke digitálnu rekreáciu tohto človeka. Na to sú vhodné napríklad výročia. Tie nám umožňujú spomenúť si zdravším spôsobom na ľudí, ktorí už nie sú medzi nami.
Komentáre