Dezinformátor píše inak, keď klame: Nová štúdia nám pomáha rozlíšiť dôveryhodné informácie od falošných
Autori novej štúdie našli niekoľko charakteristických postupov, ktoré autor používa keď klame.
Šírenie dezinformácií je jedným z najvýraznejších problémov modernej doby. Hoci niekedy používajú šíritelia podobných správ priam učebnicové postupy, inokedy pre nás môže byť problém rozlíšiť čo je pravda a čo naopak nie.
Výskumníci z University of Birmingham však predstavujú detailnú štúdiu, ktorá sa zameriava na slovník dezinformátorov a na základe gramatických vzorcov by nám mohla pomôcť rozlíšiť medzi hodnovernou informáciou a dezinformačným spravodajstvom. Vedci v rámci novej štúdie analyzovali články žurnalistu Jaysona Blaira, ktorý časť svojej práce plagiarizoval a vymyslel si niekoľko svojich článkov. Na základe jeho „práce“ výskumníci zistili, že existujú jasné štylistické rozdiely medzi skutočnými správami a tými falošnými.
„V rámci štúdie sme analyzovali 64 článkov žurnalistu Jaysona Blaira. 36 z nich bolo falošných. Na základe tejto analýzy sme našli 28 rozdielov medzi pravdivými a nepravdivými článkami,“ tvrdí profesor Jack Grieve, jeden z autorov štúdie.
Autori vysvetľujú, že v článkoch kde Blair hovoril pravdu používal inú štylistiku ako v článkoch, v ktorých klamal. Na základe toho dokázali nájsť vedci rozdiely. Keď Blair klamal, jeho články mali menšiu informačnú hustotu. To znamená, že v článku uviedol oveľa menej informácií.
Zároveň zistili, že keď žurnalista klamal, jeho štylistika nebola až tak „sebavedomá“. V prípade nepravdivých článkov nedokázal písať až tak presvedčivo, neznel sebavedomo a nebol až tak presný ohľadom toho, kde získal informácie, o ktorých informoval.
Menej sebavedomé vyjadrovanie
Určitá časť štylistiky je špecifická len pre Blaira. Autori štúdie hovoria, že objavené znaky by mohli pomôcť pri rozlišovaní pravdivých a nepravdivých článkov. V ďalších krokoch vykonajú podobný výskum, no v oveľa väčšom merítku. Tým chcú získať lepší pohľad na jazyk falošných správ.
Neprehliadnite
„Dokázali sme, že falošné správy môžu byť spojené s konkrétnou lingvistikou. Vieme teda, že falošné správy môžeme odhaliť aj podľa vyjadrovania sa autora,“ tvrdí Grieve.
Autori štúdie sú len na začiatku svojej práce. Chápu, že nájsť štylistické rozdiely v článkoch môže byť pre bežného človeka náročné. Obzvlášť ak sa čítaniu správ venuje napríklad pred odchodom do práce, keď má na starosti aj ďalšie veci. Preto sa snažia lepšie pochopiť rôzne rečnícke stratégie, ktoré môžu autori dezinformácií používať.
Grieve verí, že práca tohto štýlu je dnes mimoriadne dôležitá. Nachádzame sa v dobe, kedy verejnosť nedôveruje spravodajským kanálom a to nie je dobrá situácia. Ak nájdeme spôsob ako odhaliť klamstvá v spravodajských článkoch, potom vieme vytriediť naozaj vierohodné weby. Autori štúdie veria, že už len vedomie o odlišnej lingvistike dezinformácií môže ľuďom pomôcť lepšie rozlíšiť medzi dôveryhodnými správami a falošnými správami.
Komentáre