Čo všetko sa dá vyčítať zo zubov Neandertálca? Výskumníci ukazujú, ako žili naši predkovia
Analýza zubného povlaku ukázala, že Neandertálci mohli mať naozaj dobrú znalosť medicíny.
Neandertálcov môžeme považovať za našich najbližších evolučných príbuzných. Výskumníci dlhú dobu predpokladali, že naši predkovia boli primitívni jaskynní muži, no toto presvedčenie sa v posledných rokoch začalo otáčať. Dnes máme v rukách pomerne silné dôkazy, podľa ktorých boli Neandertálci človeku rozumnému oveľa viac podobní.
Jedným z dôkazov je aj štúdia, ktorú vedci publikovali ešte v roku 2017, informuje The Conversation. Na základe DNA získanej zo zachovaného zubného povlaku dokázali vedci zistiť viac o stravovaní, zdraví, interakciách, správaní a kultúre neandertálcov. V zubnom povlaku sa totiž dokázala zachovať DNA mikroorganizmov, vírusov, jedla a iného biologického materiálu. Vedci tak získali naozaj bohaté poznatky o tom, čo všetko si Neandertálci dávali do úst.
Autori štúdie skúmali zuby dvoch neandertálcov z jaskyne El Sidron v Španielsku a z jaskyne Spy Cave v Belgicku. Tu vyšlo najavo, že strava týchto dvoch jedincov sa drasticky líšila. Neandertálec z belgickej jaskyne spadal do stereotypu mäsožravého lovca. V zubnom povlaku našli vedci stopy DNA muflóna a ďalších zvierat spolu so stopami húb, ktoré konzumujeme v Európe dodnes.
Neandertálec zo Španielska nemal v zubnom povlaku žiadne stopy po mäse. Tento jedinec konzumoval orechy, mach, kôru stromu, huby a iné. Autori štúdie vysvetľujú, že tieto dva príklady sú skutočne príkladmi stravovania z obdobia paleolitu. Neandertálci teda častokrát konzumovali práve to, čo vedeli nájsť a čo dokázali identifikovať.
Antibiotiká a aspirín
Neandertálec z Belgicka žil na okraji stepi, ktorá bola domovom pre rôzne druhy veľkých zvierat. Neandertálec z jaskyne El Sidon zas žil v hustom lese v hornatom prostredí. V tomto prostredí prirodzene nachádzal veľa píniových orechov a húb. Kostra Neandertálca zo Španielska ukázala, že tento jedinec počas života trpel naozaj zlým dentálnym abscesom. Zároveň zo zubného povlaku vedci vyčítali, že pravdepodobne trpel črevným parazitom.
Neprehliadnite
Zaujímavosťou je, že tento Neandertálec svoj závažný zdravotný stav liečil. DNA analýza odhalila, že tento jedinec konzumoval kôru topoľa, ktorá je prirodzeným zdrojom aspirínu. Zároveň však jedol aj pleseň Penicillium, ktorá je zas zdrojom penicilínu, prvého antibiotika na svete. Neandertálec jedol hnijúcu vegetáciu, na ktorej sa nachádzalo niekoľko ďalších plesní. Stopy penicilínu sa u iných Neandertálcov nenašli, preto ani dnes nie je jasné, či naši predkovia poznali antibiotiká.
Výskum však aspoň naznačil, že Neandertálci mohli vedieť ako liečiť rozličné choroby, čo zároveň naznačuje, že neboli len primitívnymi jaskynnými ľuďmi. Autori štúdie v práci demonštrovali, ako nám môžu prastaré baktérie na zuboch ukázať stravovanie dávno vyhynutých druhov.
Autori štúdie vysvetľujú, že od Neandertálcov moderní ľudia zdedili niekoľko dôležitých imunitných génov. Zároveň ale naznačujú, že sme mohli od nich získať aj niekoľko prospešných mikroorganizmov. Tie sa šíria primárne výmenou jedla alebo intímnym kontaktom. Aj to naznačuje, že keď moderný človek prišiel do Európy a žil pri Neandertálcoch. Tieto dva druhy mali naozaj blízky kontakt.
Komentáre