SpravodajstvoVeda a výskum

Čo urobilo zo Zeme obrovskú snehovú guľu pred 700 miliónmi rokov? Vedci majú odpoveď

Pred 700-miliónmi rokov vznikla jedna z najextrémnejších dôb ľadových v histórii planéty. Výskumníci už vedia, čo ju odštartovalo.

Zem v minulosti prešla niekoľkými drastickými zmenami podnebia. Jedna z nich sa odohrávala pred približne 700-miliónmi rokov, kedy bola naša planéta obrovskou ľadovou guľou. Lenže čo dokázalo zmeniť tvár celej planéty?  

Výskumníci z University of Sydney vo svojej novej práci vytvorili model platňovej tektoniky. Na jeho základe sa im podarilo určiť pravdepodobného vinníka extrémnej doby ľadovej v dávnej histórii Zeme. Naša planéta má akýsi “termostat”, ktorý bráni, aby sa Zem ocitla v cykle prehrievania. Pred približne 700-miliónmi rokov ale planéta takmer celá zamrzla.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

“Planétu Zem pokrýval ľad od pólov až po rovník a teploty prudko klesli. Čo však túto drastickú zmenu spôsobilo, zostávalo otázkou,” vysvetľuje vedúca štúdie, doktorka Adriana Dutkiewicz.  

Dutkiewicz a jej tím veria, že našli odpoveď. Za prudké ochladenie planéty mohli historicky nízke emisie oxidu uhličitého vytvárané sopečnou činnosťou. K tomu dopomohlo aj zvetrávanie množstva sopečných hornín na území dnešnej Kanady. Ide o proces, ktorý pomáha absorbovať oxid uhličitý z atmosféry.  

Výskumníci sa k týmto tvrdeniam dopracovali na základe vzoriek, zozbieraných z oblasti južnej Austrálie. Predpokladá sa, že táto extrémna doba ľadová začala pred 717-miliónmi rokov a skončila sa pred 660-miliónmi rokov. Išlo o obdobie dlho predtým, ako na planéte existovali dinosaury alebo komplexný rastlinný život na súši.  

“Už v minulosti vedci prišli s viacerými vysvetleniami pre začiatok a koniec tejto extrémnej doby ľadovej. Najzáhadnejším ale ostával fakt, že toto obdobie trvalo až 57-miliónov rokov, čo je naozaj dlhá doba,” tvrdí Dutkiewicz.  

Výskumníci sa pozerajú aj na ďalekú budúcnosť Zeme

Po analýze vzoriek sa vedci vrátili k svojmu modelu platňovej tektoniky. Cez tento model skúmali evolúciu kontinentov v čase rozpadu prastarého superkontinentu Rodina. Následne simuláciu prepojili s modelom, ktorý vypočítal množstvo oxidu uhličitého uvoľneného z podmorských sopiek. Tu zistili, že začiatok doby ľadovej presne súhlasí s historicky najnižšími sopečnými emisiami oxidu uhličitého. Nízke hodnoty CO2 ostali naprieč celou dobou ľadovou.  

Keďže v tej dobe neexistovali mnohobunkové organizmy alebo rastliny, koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére závisela čisto len na sopečných a geologických procesoch. Autori štúdie vysvetľujú, že jednu z najextrémnejších dôb ľadových odštartovala “dvojitá rana”. Prvou bol pokles sopečnej činnosti na minimum a druhou bolo zvetranie sopečnej provincie v dnešnej Kanade.  

“Výsledkom týchto procesov bolo, že hladiny atmosférického oxidu uhličitého klesli na úroveň, kedy nastúpi doba ľadová. Predpokladáme, že táto hranica je 200 častí na milión, čo je menej ako polovica dnešnej koncentrácie oxidu uhličitého,” vysvetľuje spoluautor štúdie, profesor Dietmar Muller. 

Nová štúdia prináša aj otázky ohľadom dlhodobej budúcnosti našej planéty. Podľa jednej z teórií v nasledujúcich 250-miliónoch rokov vznikne nový superkontinent Pangea Ultima. Ten by mal podľa odhadov vedcov byť tak horúci, že cicavce nebudú mať šancu prežiť.  

Autori štúdie ale poukazujú na to, že sa opäť blížime k nižším sopečným emisiám oxidu uhličitého. Existuje teda šanca, že sa zo Zeme opäť stane snehová guľa.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close