Veda a výskum

Naša Zem má prirodzený „termostat“: Môžeme pomocou neho vyriešiť globálne otepľovanie?

Miliardy rokov si naša planéta udržiavala viac-menej konzistentné teploty. Ako sa mení prirodzený termostat s klimatickými zmenami?

Naša planéta má akýsi termostat, ktorý pomáha regulovať teplotu na povrchu. Horniny, dažde či oxid uhličitý, slúžia na kontrolu teploty v rozmedzí tisícov rokov. Hoci dnes naša planéta čelí globálnemu otepľovaniu, výskumníci z Penn State University vo svojej práci zisťujú, ako meniace sa teploty ovplyvňujú prirodzený termostat planéty.

Ako autori uvádzajú, život existuje na Zemi už niekoľko miliárd rokov a počas tohto obdobia ostávalo podnebie viac-menej konzistentné, aj keď sa tu a tam objavili nejaké výkyvy, ktoré mali nepriaznivý dopad. Podľa teórií sa termostat Zeme reguluje zvetrávaním kremičitanov, no v tomto smere nedospela vedecká komunita k jednoznačnému názoru.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V rámci predchádzajúcich štúdií vedci vykonali laboratórne experimenty, no tie ani zďaleka nepriniesli úplný obraz o tom, čo sa môže v skutočnosti odohrávať. Zvetrávanie je totiž komplikovaný proces, ktorý je závislý na mnohých faktoroch, ktoré sa zložito rekonštruujú v laboratórnych podmienkach. Nová štúdia ale spája laboratórne výsledky s analýzou pôdy zo 45 miest po celom svete.

„Laboratórne výsledky vám ukážu rozdielne výsledky, ako vzorky z pôdy alebo rieky. Preto sme sa v rámci našej práce na tieto rozdiely pozreli bližšie a hľadali spôsob, ako sa v rozdielnych dátach vyznať,“ vysvetľuje Susan Brantley, autorka štúdie.

Zvetrávanie hrá dôležitú úlohu v uhlíkovom cykle planéty. Počas sopečnej činnosti sa do atmosféry uvoľňuje obrovské množstvo oxidu uhličitého. Autori štúdie vysvetľujú, že zo Zeme sa nestal skleník len preto, lebo sa oxid uhličitý sťahoval z atmosféry cez zvetrávanie. Dážď sťahuje oxid uhličitý z atmosféry a vytvára mimoriadne slabú kyselinu, ktorá zvetráva kremičitany. Výsledné produkty tejto reakcie sa nakoniec dostávajú do riek a do oceánov, kde sa uhlík stane súčasťou usadenín.

Môžeme pomôcť termostatu našej planéty?

Výskumníci dlhú dobu predpokladali, že tento proces môže za to, že teploty na planéte boli dlhú dobu konzistentné.

„Keď sa v atmosfére nachádza viac oxidu uhličitého a planéta je teplejšou, proces zvetrávania sa urýchli a z atmosféry mizne viac tohto skleníkového plynu. Keď sa planéta ochladí, proces sa prirodzene spomalí,“ tvrdí Brantley.

V tomto smere vedcom pomohol vedecký odbor, ktorý skúma prostredie od najvyšších rastlín až po najhlbšiu vrstvu podzemnej vody. Na to, aby mohlo zvetrávanie prebehnúť musí najprv hornina prasknúť. Následne sa voda dostáva do medzier a začína rozkladať materiál. Lepšie pochopenie tohto procesu môže vedcom napovedať, ako bude planéta reagovať na ďalšie globálne otepľovanie.

Vedci naznačujú, že človek by mohol prirodzenému zvetrávaniu pomôcť. Podľa jednej z teórií môžeme zvetrávanie urýchliť tým, že vykopeme veľké množstvo hornín, ktoré následne rozomelieme a umiestnime na polia. Autori výskumu tvrdia, že by to mohlo pomôcť, jediný problém je, že ide o veľmi pomalý proces. V najhoršom prípade by zabral až stovky tisícov rokov, no to môže byť pre nás už neskoro.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close