Pred takmer 60-miliónmi rokov sa Zem oteplila až o 8 °C: Čo spôsobilo posledné globálne otepľovanie?
Termálne maximum medzi obdobiami paleocén a eocén vedci prirovnávajú k dnešnému globálnemu otepľovaniu.
Pred približne 56-miliónmi rokov si naša planéta prešla náhlymi a výraznými klimatickými zmenami. Vedci z Univerzity of Southampton prišli na to, čo toto silné globálne otepľovanie odštartovalo.
Vo svojej novej štúdii publikovanej 23. júna tohto roku, skúmali úlohu tektonickej činnosti a sopečných erupcií pri udalosti, ktorá sa označuje ako Termálne maximum medzi obdobiami paleocén a eocén. Počas tohto obdobia sa planéta oteplila o 5 až 8 stupňov °C a tieto vyššie teploty trvali približne 170-tisíc rokov. Globálne otepľovanie zároveň spôsobilo vyhynutie mnohých organizmov, no zároveň tvarovalo ďalšiu evolúciu života na Zemi.
Autori štúdie naznačujú, že za oteplenie planéty môže výrazné rozťahovanie kontinentálnych platní na severnej pologuli planéty. Kontinentálne platne sa podľa štúdie rozťahovali a potom sa od seba oddelili, čím drasticky znížili tlak v hlbších vrstvách Zeme. To viedlo ku krátkodobému, ale intenzívnemu roztavovaniu zemského plášťa. Popri tomto procese si Zem prechádzala zvýšenou sopečnou činnosťou, ktorá prispela k uvoľneniu veľkého množstva oxidu uhličitého do atmosféry planéty. Tento skleníkový plyn spôsobil výrazné oteplenie planéty.
Termálne maximum medzi obdobiami paleocén a eocén alebo skrátene PETM, bolo tak rýchle a výrazné, že ho vedci prirovnávajú ku dnešnému globálnemu otepľovaniu. Zároveň ale podotýkajú, že mechanizmy za otepľovaním boli úplne iné.
„Pravá príčina vzniku PETM ostáva vo vedeckej komunite diskutovanou. Všeobecne sa akceptuje, že za otepľovanie môže náhle a masívne uvoľnenie oxidu uhličitého, no škála v akej otepľovanie prebiehalo, sa ťažko vysvetľuje len vulkanizmom,“ vysvetľuje vedúci štúdie, doktor Tom Gernon.
Masívne uvoľnenie skleníkového plynu
Gernon so svojim vedeckým tímom skúmal vzorky z oceánskeho dna, ktoré získali z okrajov Atlantiku. V týchto vzorkách našli dôkazy o intenzívnej sopečnej činnosti, ktorá trvala 200-tisíc rokov, podobne tomu, ako dlho trvalo termálne maximum. Tento objav podnietil výskumníkov k preskúmaniu širšej oblasti severného Atlantického oceánu. Tieto vzorky vykazovali netradičnú kompozíciu, akoby došlo k väčšiemu roztavovaniu najvrchnejšej časti zemského plášťa.
Neprehliadnite
„Nález považujeme za výnimočný. Vrchné časti zemského plášťa obsahujú karbonáty, teda sú výrazným zdrojom uhlíku,“ tvrdí Gernon.
Vysvetľuje, že rapídne roztavenie zemského plášťa pravdepodobne uvoľnilo obrovské množstvo uhlíku, rozhodne viac, než vedci predpokladali. Sopečná činnosť sa začala v rovnaký moment, ako sa začalo rozťahovanie kontinentálnej pevniny ktorá spájala Grónsko a Európu. Táto oblasť podľahla najsilnejším tektonickým silám. Nakoniec sa Severná Amerika a Grónsko oddelili od Európy a vznikol tak Severoatlantický oceán. Gernon verí, že toto bola posledná fáza rozťahovania tektonických platní.
Posledná fáza rozťahovania však viedla k masívnemu úniku uhlíka, ktoré spôsobilo globálne otepľovanie. Výsledkom štúdie je však poznatok, že za rýchle globálne oteplenie našej planéty môže masívny únik plynov z procesov, ktoré prebiehali v najvrchnejšej vrstve zemského plášťa.
Komentáre