Čo je to červia diera a ako funguje? A čo má spoločné s červíkom a jablkom?!
S červími dierami sa stretávame najčastejšie v sci-fi, no vedci o týchto objektoch stále diskutujú hoci veľmi opatrne. Môžu vo vesmíre existovať?
Najbližšia hviezda Proxima Centauri sa od Slnka nachádza len približne štyri svetelné roky, no cesta k nej by nám dnes zabrala približne 6-tisícročí. Vesmír je obrovské miesto a prekonávať kozmické vzdialenosti sa zdá byť takmer nepredstaviteľnou úlohou.
Len svetlu, čo je najrýchlejšia vec vo vesmíre, trvá osem minút, kým sa dostane k našej planéte. K susednej sústave fotóny putujú niečo cez štyri roky. Ako teda môžeme dúfať, že sa nám jedného dňa podarí preskúmať celý vesmír? Albert Einstein vo svojej teórii relativity demonštroval, ako hmota deformuje časopriestor a čím hmotnejší objekt, tým je táto deformácia výraznejšia. V roku 1935 Einstein spolupracoval s Nathanom Rosenom a prišli na niečo, čo pomenovali Einstein-Rosenov most.
Skratka cez vesmír
V podstate títo dvaja vedci prišli na to, že Einstein-Rosenov most je čisto hypoteticky tunel medzi našim vesmírom a paralelným vesmírom, v ktorom existujú biele diery. Biela diera je tiež hypotetickým objektom, ktorý je pravým opakom čiernej diery. Zatiaľ čo z čiernej diery nič neunikne, do bielej diery sa nemôže nič dostať. Prechodom cez tento tunel by sa cestovateľ mal dostať do paralelného vesmíru.
Einstein a Rosen prišli na niečo, čo sa stalo základom pre objekty, ktoré dnes môžeme vidieť v sci-fi filmoch. Od čias Einstein-Rosenovho mostu totiž viacerí vedci uvažovali nad tým, že vďaka zakriveniu časopriestoru možno prepojiť dve lokality vo vesmíre, ktoré sú od seba vzdialené tisíce ale aj milióny svetelných rokov. Namiesto toho, aby sme prešli celú túto ohromnú vzdialenosť si však vytvoríme skratku a ušetríme si státisíce rokov cesty.
Tento prazvláštny a stále čisto hypotetický objekt nazývame červia diera. Pomenovaný bol podľa červa, ktorý sa nemusí pohybovať po povrchu jablka, no rovno si môže prehrýzť cestu cez stred. Ak ste sa doteraz s konceptom červej diery nestretli, predstavte si obrovskú horu a dve mestá, ktoré ležia na opačnej strane hory.
Neprehliadnite
Ak sa chcú dostať ľudia z jedného mesta do druhého, musia celú horu obísť, čo im zaberie niekoľko hodín. Neexistuje ale rýchlejší spôsob, ako sa medzi mestami dostať? Ak by do hory vyhĺbili tunel, odrazu by boli na druhej strane za 20 minút. Na rovnakom princípe funguje aj koncept červej diery.
Môžu červie diery reálne existovať?
Aby bolo jasné, červie diery nie sú skutočnými objektmi. Dnes existujú len na papieri, hoci ich naše chápanie fyziky úplne nezakazuje. Vo vesmíre sme však čierne diery zatiaľ neobjavili. Autori sci-fi používajú červie diery ako barličku pre svoj príbeh, zatiaľ čo vedci využívajú matematické koncepty týchto objektov na lepšie pochopenie priestoru a času.
Červie diery sa totiž z času na čas objavia aj v riešeniach na zložité fyzikálne problémy. Objavili sa aj v Einsteinovej teórii relativity, ktorá zatiaľ odolala aj tým najprísnejším testom. Vedci preto veria, že červie diery by mohli existovať. Či už existujú alebo nie, mnohí astrofyzici čelia jednému problému, ktorý ich trápi. Červia diera je prirodzene mimoriadne nestabilný objekt, čiže aj ak by vznikla, pravdepodobne by v sekunde opäť zmizla.
Na udržanie čiernej diery potrebujeme podľa teoretikov niečo, čo nazývajú negatívna hmota. Rovnako ako hmota má schopnosť zakriviť časopriestor, aj negatívna hmota mení jeho štruktúru, ale opačným smerom. Prakticky ide o niečo, čo by bolo opakom gravitácie, teda išlo by o odpudzujúcu silu.
Dobrou správou je, že podľa vedcov môže byť negatívna energia vytvorená, hoci len v malých množstvách.
Zatiaľ ale červie diery ostávajú témou, o ktorej sa prominentní vedci radšej nerozprávajú, no rovnaká situácia bola aj s čiernymi dierami. Po prvýkrát ich existenciu naznačil Einstein a v roku 1916 ich matematicky opísal Karl Schwarzchild. Nikto však neveril tomu, že by mohli tak bizarné objekty existovať prirodzene.
Komentáre