Čierna smrť prichádzala v jednej ničivej vlne za druhou: Smrteľná baktéria nikdy Európu neopustila
Čierna smrť je najhoršou pandémiou, akou si ľudstvo prešlo, no stále pre nás ostáva záhadou.
Čierna smrť je názov pre pandémiu, ktorá v 14. storočí zasiahla Európu a Áziu. Dodnes sa považuje za najväčšiu pandémiu, akú svet zažil. Jej pôvodcom je baktéria Yersinia pestis.
Čierna smrť sužovala ľudstvo niekoľko storočí, no dlhú dobu sa nedokázalo vysvetliť, prečo sa choroba objavovala opätovne a spôsobovala naozaj devastujúce vlny, ktoré pripravili o život stovky tisíc obyvateľov. V roku 2016 sa objavila štúdia, ktorá do záhady čiernej smrti priniesla trošku viac svetla. Za touto štúdiou stáli vedci z McMaster University.
Dlhú dobu sa predpokladalo, že opätovné vlny čiernej smrti vznikali, keď sa baktéria opätovne dostala medzi ľudí, dôsledkom obchodu s Čínou, kde sa baktéria Yersinia pestis nachádzala v hojnom počte. Nová štúdia však túto teóriu zavrhla a poskytla nové vysvetlenie. Baktéria v skutočnosti nikdy Európu neopustila.
„Čím viac genómov sa nám podarí získať z odlišných historických období, tým presnejší obraz máme o evolučnej histórii tohto patogénu,“ vyjadril sa evolučný genetik, Hendrik Poinar, jeden z autorov štúdie.
Vo svojej štúdii vedci analyzovali chrup piatich ostatkov, ktoré boli pochované vo francúzskom meste Marseille. Podarilo sa im získať DNA baktérie, ktorú následne porovnali so 150 vzorkami z celého sveta. Vzorky, ktoré našli v meste, sú podľa autorov štúdie priamym nasledovníkom baktérie, ktorá zdevastovala Európu o 400 rokov skôr. Nešlo teda o iný kmeň, ktorý by prišiel z Ázie, ako sa spočiatku predpokladalo.
Obdobia „spánku“?
Záhada čiernej smrti však aj naďalej pretrváva. Autori svoju prácu uzatvorili tým, že sú potrebné ďalšie vzorky, nielen od našich predkov, ale aj z moderných populácií hlodavcov. Tie by im mohli prezradiť niečo viac o tom, ako pandémia čiernej smrti fungovala.
Neprehliadnite
„Ako je možné, že sa čierna smrť objavila v ničivých vlnách a potom v tichosti driemala? Nachádzala sa po celý čas v pôde alebo prepukla u hlodavcov? Podstatným je pochopiť to, prečo baktéria Yersinia pestis náhle zmizla a potom sa už nikdy neobjavila,“ tvrdí Poinar.
Veda zatiaľ odpoveď na tieto otázky nemá, no čierna smrť bola tak výraznou pandémiou, že dokázala ovplyvniť evolúciu človeka. Niektorí ľudia boli proti chorobe prirodzene odolnejší, než iní. Či už sa dokázali vyhnúť nakazeniu alebo ich čierna smrť nezasiahla až tak tvrdo ako ostatných, títo ľudia ochorenie prežili a svoje gény šírili ďalej. Možno práve kvôli tejto odolnosti baktéria neskôr zmizla a už sa neukázala.
V októbri tohto roku sa objavila štúdia, ktorá priniesla mimoriadne zaujímavé výsledky. Gény, ktoré by nás pred 700 rokmi ochránili proti čiernej smrti sa dnes spájajú s vyšším rizikom autoimunitných ochorení. Ako tvrdili autori tejto štúdie, pochopenie toho, ako sa náš imunitný systém tvaroval nám môže v budúcnosti povedať, ako budeme reagovať na ďalšie modernejšie ochorenia.
Komentáre