Najnebezpečnejšia baktéria, akej ľudstvo čelilo, má oveľa hlbšie korene. Trápila ľudí už aj v dobe bronzovej
Yersinia pestis viedla k jednej z najväčších pandémií, akej ľudstvo čelilo, no jej história siaha oveľa ďalej.
Čierna smrť bol obrovská pandémia, ktorá zasiahla Európu a Áziu v polovici 14. storočia. Išlo o pandémiu moru, za ktorou sa ukrývala baktéria Yersinia pestis. Ako sa však táto baktéria vyvíjala ostávalo až do roku 2018 záhadou. V tomto roku bola publikovaná štúdia, ktorá sa objavila v periodiku Cell. Potom sa však výskumníkom podarilo objaviť 5-tisíc ročné ostatky človeka ukrývajúce nový kmeň tejto baktérie.
Podľa autorov práce je objav najbližšie, ako sa veda dostala k určeniu genetického počiatku moru. Táto choroba sa šírila počas neolitu a podľa všetkého ju šírili ďalej obchodníci. Autori štúdie sa domnievajú, že mor prispel k zániku jednej z neolitických usadlostí v Európe.
„Mor je jedna z najsmrteľnejších baktérií, aká sa medzi ľuďmi šírila. Zároveň spôsobila mnoho nešťastia, preto sa morom začala označovať akákoľvek významnejšia pandémia, a nielen tá, ktorú spôsobila baktéria Y. pestis. Keďže sa táto baktéria spája s najtemnejšími obdobiami ľudskej histórie, chceli sme vedieť, ako sa vyvíjala,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Simon Rasmussen.
Vedci chceli zistiť genetický pôvod baktérie tým, že prehľadávali genetické dáta našich predkov zameriavajúc sa na moderné kmene baktérie. Namiesto toho sa im však podarilo nájsť dovtedy nepoznaný kmeň, ktorý pochádzal z 5-tisíc rokov starých ostatkov dvadsaťročnej ženy zo Švédska. Neznámy kmeň mal rovnaké gény, aké robia z pľúcneho moru mimoriadne nebezpečné ochorenie. Spolu so ženou sa v hrobe nachádzala ešte jedna osoba. Z toho vedci usúdili, že obaja ľudia umreli na mor.
Objavený kmeň Yersinia pestis je najstarším, aký vedci doteraz objavil. Zároveň sa autorom štúdie podarilo určiť, že je najviac bazálny so všetkých poznaných kmeňov. Bazálny v tomto prípade znamená najbližšie ku genetickému zrodu baktérie. Predpokladá sa, že tento kmeň vznikol pred 5700 rokmi, keď sa oddelil od iných kmeňov.
Genetické počiatky moru
Počas doby bronzovej bol mor bežný. Vedci predpokladajú, že moderné kmene Y. pestis vznikli z predka, ktorý sa oddelil pred 5300 a 5100 rokmi. Na základe toho usudzujú, že počas obdobia neolitu s najväčšou pravdepodobnosťou existoval viac ako jeden kmeň moru.
Neprehliadnite
Ak však objavený kmeň vznikol pred 5700 rokmi, šíril by sa v čase, kedy sa rozsiahla migrácia zastavila a neolitické usadlosti v Európe začali postupne upadať. Išlo však o obdobie, kedy ste mohli vidieť komunitu s 10 alebo až 20-tisíc obyvateľmi. Na jednu stranu boli tak veľké spoločenstvá dobré pre vývoj a obchod, no na druhú stranu boli liahňou pre rôzne choroby vrátane moru.
„Našli by ste tam ľudí, zvieratá a uskladnené jedlo, všetko blízko pri sebe. Zároveň vieme, že hygiena nebola dostatočná. Táto situácia je učebnicovým príkladom toho, ako vznikajú nové patogény,“ tvrdí Rasmussen.
Podľa autorov štúdie je ich práca na správnom smere. Ak mor vznikol v obrovských usadlostiach, potom celá situácia dáva zmysel. Keď naši predkovia začali na mor umierať, pravdepodobne by usadlosť zničili alebo aspoň opustili. Mor sa podľa všetkého šíril pozdĺž obchodných ciest, ktorých bolo pomerne dosť. Nič z toho však nie je dôkazom, ktorý by definitívne potvrdil to, ako mor vznikol. Práca poskytla ďalšiu časť skladačky, ktorá by nám mohla ukázať úplnú históriu najhoršej baktérie s akou sa ľudstvo stretlo.
Komentáre