Boli Neandertálci „rannými vtáčatami“? Výskumníci tvrdia, že prišli na to, odkiaľ túto vlastnosť máme
Vstávanie skoro môže našim predkom aj nám pomáhať prispôsobiť sa meniacej sa dĺžke dňa.
Neandertálci sa považujú za našich najbližších evolučných príbuzných, no akí vlastne boli? Vďaka dnešným výskumom vieme, že Neandertálci sa druhu Homo sapiens podobali viac, než sme pred pár rokmi predpokladali. Niektoré výskumy dokonca nehovoria o inom druhu človeka, len o odlišnej forme.
Výskumníci z Oxford University sa v rámci novej štúdie taktiež pozreli na Neandertálcov, hoci z iného uhla pohľadu. Ich výskum naznačuje, že gény, ktoré sme zdedili po nich, môžu za to, že niektorí z nás sú takzvané “ranné vtáčatá”.
Možno aj vy poznáte človeka, ktorému nerobí problém vstať skoro ráno a fungovať, akoby sa nič nedialo. Možno ste takým človekom aj vy. Lenže odkiaľ sa táto, pre niekoho až magická vlastnosť, vlastne zobrala?
Vieme, že Homo sapiens započali svoju evolučnú cestu v Afrike a až neskôr migrovali do Európy a ďalších kútov sveta. Neandertálci a Denisovania, príbuzné druhy moderného človeka, však na týchto územiach žili podstatne dlhšie. Život v Európe znamenal, že si Neandertálci vyvinuli svoje vlastné genetické variácie a fenotypy. Keď človek prišiel do Európy, s Neandertálcami spolunažívali na jednom území a počas tohto obdobia sa tieto dva druhy navzájom krížili.
Výsledkom je, že časť genetického materiálu sme po Neandertálcoch podedili a tieto gény sa v nás nachádzajú dodnes. Predchádzajúce výskumy však odhalili, že veľké množstvo neandertálskych génov moderní ľudia vplyvom evolúcie odstránili. Tieto gény neboli pre nás prospešné. Časť z nich sa však zachovala a ako sme už spomenuli, existuje dodnes. Medzi ne patria napríklad rozdiely v hemoglobíne tibetských populácií, odolnosť voči novým patogénom, úroveň pigmentácie či zloženie tuku.
Neprehliadnite
Dokážeme vstávať skoro vďaka Neandertálcom?
Výskumy študujúce takzvané cirkadiánne rytmy skúmali, ako množstvo svetla ovplyvňuje biologické a behaviorálne faktory rôznych živočíchov, no v prípade ľudí nebola táto sféra skúmaná až tak dobre. Vieme, že Neandertálci žili vo vyšších geografických šírkach ako naši predkovia v Afrike. Európa je v tomto smere charakteristická väčšími rozdielmi v dĺžke dňa počas roka ako už spomenutá Afrika.
V rámci novej štúdie vedci skúmali, či môžu gény zdedené po neandertálcoch ovplyvňovať to, kedy sa budíme a kedy zaspávame. Výskum ukázal, že zdedené gény konzistentne podporujú vstávanie v skorších ranných hodinách.
Autori štúdie vysvetľujú, že vstávanie skoro sa u ľudí spája so skráteným obdobím cirkadiánnych hodín, čo môže byť priaznivé vo vyšších geologických šírkach. Autori štúdie zároveň predpokladajú, že schopnosť prebudiť sa bolo pre našich neandertálskych predkov evolučne prospešné, preto sa táto vlastnosť preniesla aj na nás.
Podľa autorov štúdie skrátenie cirkadiánnych hodín mohlo pomôcť našim predkom rýchlejšie sa prispôsobiť na zmenu v dĺžke dňa v rôznych ročných obdobiach. Autori štúdie chcú v ďalších výskumoch aplikovať získané vedomosti na rôzne moderné populácie.
Komentáre