Bláznivý projekt Pigeon: Počas 2. svetovej vojny Američania chceli, aby rakety proti nacistom pilotovali holuby
Počas druhej svetovej vojny krajiny skúmali potenciál navádzaných bômb, ktoré by zasiahli aj ťažké ciele. Táto mala nezvyčajného pilota.
Počas druhej svetovej vojny sa Spojené štáty pokúšali získať výhodu nad nepriateľom naozaj netradičným spôsobom. Výskum americkej armády v tom čase začal venovať navádzaným bombám, ktoré by dokázali zasiahnuť inak ťažko zasiahnuteľné ciele.
Príkladom navádzaných bômb môže byť napríklad VB-6 Felix, ktorá používala infračervené žiarenie na to, aby zasiahla nepriateľské lode. Do produkcie sa však dostala až v roku 1945, teda armáda ju nikdy nepoužila v boji. Podobným konceptom bol aj Project Orcon, hoci ten sa do boja nedostal z úplne iných dôvodov.
Project Orcon začínal ako Project Pigeon a jeho hlavnou myšlienkou bolo vytvoriť navádzanú bombu s „organickým ovládaním“. Organickým sa v toto smere rozumie holub, ktorý mal slúžiť ako pilot bomby. Myšlienka použiť holuby ako samovražedných pilotov sa zrodila v hlave behaviorálneho vedca, B. F. Skinnera, ktorý veril, že dokáže využiť kognitívne vlastnosti zvieraťa, ktoré by dokázalo rozoznať cieľ.
Navádzací systém holubej bomby pozostával z troch šošoviek, ktoré sa nachádzali v prednej časti bomby. Tieto šošovky premietali obraz cieľa na obrazovku, ktorá sa nachádzala v malom oddelení v prednej časti zbrane. Obrazovku vedci umiestnili na pohyblivú časť a senzory, ktoré merali uhlový pohyb. V bombe sa nachádzal buď jeden alebo až tri holuby. Tie vedci špeciálne vytrénovali na to, aby dokázali nájsť vojenský cieľ.
Úlohou holubou bolo do obrazovky ďobať. Počas učenia im vedci ukázali obraz cieľa a vždy keď do obrazovky ďobli, dostali jedlo. Princíp holubmi navádzanej bomby spočíval v tom, že ak obraz ostal v strede obrazovky, bomba držala svoj smer. Akonáhle sa odchýlila z kurzu, cieľ sa presunul ku kraju obrazovky a keď do nej holuby ďobli, obrazovka sa opäť vycentrovala na cieľ a bomba upravila svoj kurz. Týmto spôsobom by holuby dokázali riadiť bombu a zaručiť, aby svoj cieľ trafila.
Neprehliadnite
Najväčší problém projektu
Americký výbor pre Národnú bezpečnosť považoval holubiu bombu za mimoriadne excentrický a nepraktický nápad. Napriek tomu do projektu vrazili 25-tisíc dolárov. Skinner dokázal holuby vytrénovať, no čelil oveľa vážnejšiemu problému.
„Nikto nás nebral vážne,“ hovoril Skinner.
Projekt sa ukončil 8. októbra 1944. Americká armáda verila, že ak by sa ďalej venovala holubmi pilotovanej bomby, iné projekty, ktoré vykazovali oveľa lepšie výsledky, by boli pozdržané.
Zaujímavosťou ale je, že podobnú metódu, na ktorej mala holubia bomba fungovať, využívajú aj elektronicky navádzané systémy. Namiesto operencov však kurz bomby korigujú elektronické signály a procesory.
Američania si však s holubmi nedali pokoj. V roku 1948 sa Project Pigeon znova obnovil, no po piatich rokoch ho zrušili, pretože elektronické systémy sa ukázali byť spoľahlivejšie ako vytrénovaní holubí piloti.
Komentáre