Baktéria stojaca za čiernou smrťou predstavuje riziko aj dnes: Po stredoveku sa stala oveľa nebezpečnejšou
Yersinia pestis spôsobuje mor, ktorý spôsobil jednu z najväčších pandémií sveta. Nebezpečná je aj dnes.
Yersinia pestis je patogénna baktéria, ktorá je pôvodcom bubonického, septického a pľúcneho moru. Zároveň je pôvodcom takzvanej čiernej smrti, najväčšej pandémie akou si ľudstvo prešlo.
Čierna smrť zasiahla Európu a Áziu v polovici 14. storočia, no Yersinia pestis trápila ľudstvo oveľa dlhšie. Najstarší prípad infekcie sa datuje 5-tisíc rokov dozadu, do obdobia neolitu, informujú vedci z Kiel University. Výskumníci predpokladajú, že mor spôsobený baktériou Y. pestis sa opakovane objavoval v menších epidémiách naprieč storočiami, no najvýraznejšími prepuknutiami ochorenia boli Justiniánsky mor, Čierna smrť a tretia pandémia, ktorá sa objavila od polovice 19. storočia do začiatku 20. storočia.
Táto tretia pandémia postihla hlavne Áziu, no následne sa rozšírila do celého sveta. Následkom pandémie umrelo približne 15-miliónov ľudí, no toto číslo môže byť vyššie. Radí sa tak k jedným z najsmrteľnejších pandémií v histórii. Autori štúdie vysvetľujú, že mor sa objavuje aj v súčasnosti a takmer vždy vedie k smrti, ak sa ochorenie nezačne rýchlo liečiť antibiotikami.
Y. pestis sa vyvíjala naprieč tisícročiami do niekoľkých kmeňov. Evolúcia prebiehala získavaním, ale aj stratou niektorých génov. Vedci sa venujú výskumom evolúcie baktérie, aby sa dozvedeli viac o príčinách vzniku historických pandémií a riziku, ktoré baktéria pre nás predstavuje dnes.
Nová štúdia vznikala spoluprácou vedcov z Kiel University a Inštitútu Maxa Plancka. V rámci práce vedci analyzovali genómy historických a moderných kmeňov baktérie. Z výskumov vyplýva, že niekedy medzi stredovekom a modernou pandémiou musela baktéria získať nový genetický element, ktorý bol označovaný ako YpfΦ profág. Tento element sa spája s tým, ako sa choroba prejavuje.
Neprehliadnite
Smrteľnejšia choroba a nové príznaky
Tento profág produkuje proteín, ktorý sa veľmi podobá na toxíny iných patogénov, napríklad cholery. V rámci výskumu vedci preskúmali kostry 42 ľudí pochovaných na dánskom cintoríne medzi 11. a 16. storočím. Následne výsledky porovnávali s publikovanými analýzami genómov baktérie z neolitu, stredoveku a modernej doby.
„Predchádzajúce výskumy dokázali, že v počiatkoch svojej evolúcie patogén nemal potrebné genetické zloženie na to, aby sa efektívne šíril cez blchy, čo môžeme pozorovať dnes. Naprieč evolúciou pozorujeme že Y. pestis získala mimoriadne veľkú úroveň virulencie. To nakoniec viedlo k prepuknutiu jedných z najsmrteľnejších pandémií v histórii ľudstva,“ tvrdí Joanna Bonczarowska, jedna z autorov výskumu.
Vedci si všimli, že pred 19. storočím nemala baktéria Y. pestis YpfΦ profág, ktorý ovplyvňuje vážnosť choroby. Baktérie ktoré tento profág majú sú oveľa smrteľnejšie. Autori predpokladajú, že tento nový genetický element poskytol baktérii výhodu počas modernej pandémie.
„Takáto rapídna evolúcia baktérie prispieva k riziku, ktoré pre nás Y. pestis predstavuje aj dnes. Získanie nových genetických prvkov môže priniesť nové symptómy infekcie. Nové symptómy nás môžu pomýliť a tým pádom nestihneme odhaliť chorobu včas, čo je kľúčové k prežitiu pacienta,“ tvrdia vedci.
Znepokojivé je, že Y. pestis už pomaly začína vykazovať odolnosť voči antibiotickej liečbe. Výskumníci aj naďalej pokračujú vo výskume baktérie a veria, že skúmaním toho, ako sa baktéria v minulosti stala nebezpečnejšia, dokážu zistiť aké riziko pre nás môže predstavovať v budúcnosti.
Komentáre