Justiniánsky mor a čierna smrť neboli rovnaké: História baktérie Yersinia pestis vyvoláva viac otázok ako odpovedí
Yersinia pestis môže za najhoršie pandémie, akými si ľudstvo prešlo. Vedci však nevedia prísť na to, prečo zmizla a už sa neobjavila.
Baktéria Yersinia pestis spôsobuje závažné ochorenie, s ktorým sa ľudstvo stretávalo počas dlhého obdobia histórie. Bubonický mor spôsobil jednu z prvých svetových pandémií, ktorú dnes poznáme ako Justiniánsky mor. Tá prepukla v Ríme, približne v 6. storočí.
Oveľa známejším prípadom je však čierna smrť, obrovská pandémia, ktorá v 14. storočí trápila nielen Európu, ale aj Áziu. Čierna smrť za krátku dobu pripravila o život približne polovicu obyvateľov Európy. Výskumníci z McMaster University vysvetľujú, že obe pandémie spôsobili dva kmene rovnakého patogénu. Jeden kmeň zmizol sám od seba, druhý sa objavil aj v 19. storočí.
Justiniánsky mor prepukol ku koncu Rímskej ríše a dopomohol k jej zániku. Výskumníci zisťovali, či sa táto pandémia môže nejakým spôsobom spájať s čiernou smrťou, ktorá prepukla 800 rokov neskôr. Počas pandémie mohlo prísť o život až 50-miliónov ľudí, čo v tej dobe bola približne polovica sveta. Mor sa šíril naprieč Áziou, Severnou Afrikou, ale aj Európou. Rovnakou silou udrela aj čierna smrť, no tá zabila 50-miliónov Európanov len v rozmedzí štyroch rokov.
V rámci štúdie vedci rekonštruovali genóm najstaršej baktérie Yersinia pestis. Vzorky získali zo zubov dvoch obetí Justiniánskeho moru, ktoré boli pochované v Bavorsku. Na základe tejto analýzy zistili, že kmeň, ktorý spôsobil Justiniánsky mor, sa dostal do slepej uličky a líši sa od iných, ktoré spôsobili čiernu smrť a ďalšie pandémie.
„Vieme, že baktéria Yersinia pestis preskočila z hlodavcov na ľudí. Aj dnes môžeme objaviť populácie hlodavcov, kde sa baktéria spokojne šíri. Ak sa mohol objaviť Justiniánsky mor, ktorý zmizol tak náhle, ako sa objavil, potom by sa rovnaká situácia mohla zopakovať,“ vysvetľuje Dave Wagner, jeden z autorov štúdie.
Záhada baktérie Yersiia pestis
Spočiatku sa predpokladalo, že Yersinia pestis vznikla v Afrike. Nové štúdie ale potvrdili jej Ázijský pôvod. Rovnako sa dlhú dobu predpokladalo, že za opätovné vlny moru môžu obchodníci, ktorí baktériu prinášali z Ázie. To však vedci vylúčili. Štúdia z roku 2016 dokázala, že baktéria nikdy Európu neopustila. Namiesto toho čakala, kedy môže znova prepuknúť.
Neprehliadnite
Wagner však upokojuje tým, že moderné antibiotiká by si dokázali s morom poradiť, čo by zabránilo ďalšej pandémii. Zároveň ale dodáva, že ich výskum vyvolal aj pár zaujímavých otázok. Baktérii Yersinia pestis sa počas pandémii darilo, záhadou preto ostáva, prečo odrazu zmizla a už sa viac neobjavila.
Spočiatku sa predpokladalo, že Yersinia pestis vznikla v Afrike. Nové štúdie ale potvrdili jej Ázijský pôvod.
Jednou z teórií je, že sa ľudia stali proti nej odolnejší. Druhou možnosťou je, že klimatické zmeny vytvorili prostredie, v ktorom baktéria nedokáže tak ľahko prežiť.
Komentáre