Astronómovia sa priblížili k tomu, čo vytvára hviezdne „supererupcie“
Astronómovia sa približujú k fyzike takzvaných supererupcií, solárnych erupcií, ktoré sú až 10-tisíc krát silnejších ako tie, ktoré vytvára Slnko.
Naše Slnko aktívne vytvára solárne erupcie, ktoré môžu ovplyvniť Zem, ak sú dostatočne silné. Tie najsilnejšie by mohli spôsobiť globálne výpadky elektriny, internetu a satelitných služieb, napríklad GPS.
Nie je to však nič oproti tomu, aké erupcie dokážu vytvoriť iné hviezdy, informujú výskumníci z University of Hawai’i. Misie NASA, Kepler a TESS, pozorovali “supererupcie”, ktoré boli 100 až 10-tisíc krát silnejšie ako erupcie vytvorené Slnkom. Astrofyzici predpokladajú, že v prípade erupcií a supererupcií prevládajú rovnaké fyzikálne pravidlá. Solárne erupcie vznikajú náhlym uvoľnením magnetickej energie.
Väčšie hviezdy majú silnejšie magnetické pole, tým pádom aj silnejšie erupcie. Výskumníci si ale všimli pár zvláštnych javov. V prípade týchto hviezd sa spočiatku objaví krátkodobé zosilnenie erupcie a potom nasleduje druhá dlhšia, no menej intenzívna erupcia.
“V rámci našej práce sa snažíme uplatniť čo vieme o Slnku na iné hviezdy. Podarilo sa nám identifikovať, aké fyzikálne procesy poháňajú supererupcie, hoci sme ich nemohli vidieť priamo,” tvrdí Kai Yang, vedúci nového výskumu.
Vedci v tomto prípade sledovali meniaci sa jas vzdialenej hviezdy. Na základe toho dokázali “vidieť” erupciu, hoci samotný fenomén bol z nášho uhla pohľadu príliš malý na to, aby sme ho cez teleskopy dokázali pozorovať priamo. Predpokladalo sa, že viditeľné svetlo v erupciách pochádzalo jedine z nižších vrstiev atmosféry hviezdy. Ako vysvetľujú, počas tohto procesu častice posilnené procesom magnetickej rekonekcie “pršia” dolu z koróny, vrchnej vrstvy hviezdy. Počas tohto procesu zohrievajú spodné vrstvy atmosféry.
Vedci odhaľujú nové mechanizmy
V rámci tejto štúdie však vedci predložili novú teóriu. Predpokladajú, že v tomto procese môžu hrať rolu takzvané koronálne oblúky. Ide o štruktúru, ktorú tvorí plazma uväznená v magnetickom poli Slnka. Vedci predpokladali, že tieto oblúky by sme vedeli odhaliť aj v prípade hviezd produkujúcich supererupcie. Tieto oblúky by však museli mať extrémnu hustotu.
Neprehliadnite
Doteraz astronómovia nemali spôsob, ako ich hypotézu otestovať. V dátach observatórií Kepler a TESS ale vedci objavili hviezdy s nezvyčajnou svetelnou krivkou. Dáta sa v tomto prípade podobali na situáciu, kedy sa jas hviezdy odrazu zvýši. Astronómovia predpokladajú, že túto svetelnú krivku mohla vytvoriť ďalšia erupcia, ktorá nasledovala po prvej. Táto druhá erupcia bola o čosi miernejšia.
V nasledujúcich krokoch vedci zistili, že v prípade supererupcií, sa do koronálnych oblúkov dostáva výrazné množstvo hmoty. Výsledkom je hustá a jasná emisia viditeľného svetla, presne tak, ako to predpovedajú modely. Tento skok v jasnosti nastáva, keď sa mimoriadne horúca plazma ochladí v najvyššom bode koronálneho oblúka. Následne tento žiariaci materiál vplyvom gravitácie padá a vzniká koronálny dážď. Tento fenomén môžu vedci pozorovať aj na Slnku.
Komentáre