Astronómovia identifikovali najsilnejšiu solárna búrku, ktorá kedy zasiahla Zem. Ak by sme jej čelili dnes, dôsledky by boli katastrofálne!
Výskumníci objavili v letokruhoch prastarých stromov stopy najsilnejšej solárnej búrky v histórii Zeme.
Výskumníci z University of Leeds objavili stopy najväčšej solárnej búrky, aká kedy našu planétu zasiahla. Búrka sa odohrala pred približne 14-tisíc rokmi a stopy po sebe zanechala v podobe výrazného nárastu rádiokarbónu v letokruhoch prastarého stromu, ktorý sa nachádza vo francúzskych Alpách.
Autori štúdie vysvetľujú, že ak by sa podobná búrka odohrala dnes, dopad na našu civilizáciu by bol katastrofický. Solárne búrky pre človeka nepredstavujú riziko, no technológia sa s nimi veľmi nemusí. Čím viac je ľudstvo závislé na technológiách, tým viac škody solárne búrky spôsobia.
Tá, ktorá sa odohrala pred 14-tisíc rokmi, by dnes mala potenciál zlikvidovať telekomunikačné a satelitné systému, spôsobiť skrat elektrických rozvodných sietí a tým zapríčiniť škody v škále miliárd dolárov. Išlo o Carringtonská udalosť, o ktorej si vedci doposiaľ mysleli, že bola najväčšou solárnou búrkou.
Vedci z celého sveta sa momentálne pokúšajú pochopiť správanie Slnka a solárnych búrok. Vedieť predpovedať tieto výkyvy kozmického počasia nás môže zachrániť pred zlyhaním globálnej elektrickej infraštruktúry. V rámci novej štúdie vedci nahliadli hlbšie do histórie a zistili, čo naše Slnko skutočne dokáže.
Neďaleko rieky Le Drouzet sa nachádzajú prastaré kmene stromov, ktoré sa radia medzi takzvané subfosílie, ich fosilizačný proces ešte neskončil. Výskumníci v rámci novej štúdie skúmali letokruhy týchto stromov a všimli si, že pred 14 300 rokmi sa v rámci letokruhov objavil výrazný nárast hladiny rádiokarbónu. Výskumníci pri porovnávaní týchto hladín s hladinami berýlia usúdili, že odchýlku v rádiokarbóne spôsobila naozaj masívna solárna búrka, ktorá by smerom k Zemi vyvrhla obrovské množstvo nabitých častíc.
Neprehliadnite
“Rádiokarbón sa v našej atmosfére neustále vytvára vďaka reťazovým reakciám, ktoré sa začínajú kozmickými lúčmi. Nedávno sa vedcom podarilo zistiť, že extrémne prejavy solárneho počasia, sa môžu prejaviť ako nárast tvorby rádiokarbónu v rozmedzí jedného roku,” tvrdí Edouard Bard, vedúci nového výskumu.
Solárne búrky musíme vedieť predpovedať
Bard prízvukuje, že je potrebné pochopiť takýmto extrémnym prejavom Slnka. Ako sme už spomenuli, ak by podobná búrka zasiahla planétu dnes, výsledkom by bola globálna katastrofa. Momentálne nepoznáme žiaden spoľahlivý spôsob, ako solárne búrky predpovedať, bez ohľadu na to, či ide o menšie alebo masívne búrky.
Obzvlášť závažné solárne búrky označujeme ako “Miyakeho udalosti” a za posledných 15-tisíc rokov Zem prešla pravdepodobne deviatimi podobnými udalosťami. Nedávno objavenú búrku vedci považujú za najsilnejšiu spomedzi všetkých. Čo tieto mimoriadne závažné búrky spúšťa zatiaľ ostáva záhadou, sčasti preto, lebo žiadnu podobnú búrku vedci nepozorovali pomocou moderných prístrojov.
„Extrémne slnečné búrky môžu mať na Zem obrovský vplyv. Takéto super búrky by mohli trvalo poškodiť transformátory v našich elektrických sieťach, čo by malo za následok obrovské a rozsiahle výpadky prúdu, ktoré by trvali mesiace. Mohli by tiež viesť k trvalému poškodeniu satelitov, na ktoré sa všetci spoliehame pri navigácii a telekomunikáciách, takže by boli nepoužiteľné. Spôsobili by tiež vážne radiačné riziko pre astronautov.“, vysvetľuje Tim Heaton, profesor aplikovanej štatistiky na School of Mathematics na Univerzite v Leedse, aký by mala obdobná solárna burka dopad dnes.
Za najsilnejšiu pozorovanú búrku sa berie Carringtonova udalosť, ktorá sa odohrala v roku 1859. Táto solárna búrka spôsobila vzplanutie telegrafných stĺpov a podľa niektorých výpovedí elektrina kopala operátorov telegrafov. Zároveň táto búrka vytvorila tak jasnú polárnu žiaru, že vtáky v noci začali spievať. Búrka pred 14 300 rokmi však bola podľa vedcov niekoľkonásobne silnejšia.
Komentáre