Ako vznikol život na Zemi? Atmosférický opar mohol byť kľúčom k jeho vzniku
Kráto po vzniku mohol Zem obklopovať organický opar, ktorý obsahoval všetky základné kamene života.
Vedci majú niekoľko možných teórií o tom, ako mohol život na Zemi vzniknúť, no zatiaľ nevieme, ktorá z nich je definitívne pravdivá. Portál Universe Today ale upozorňuje na novú štúdiu, podľa ktorej môže pri vzniku života na planéte hrať úlohu atmosférický opar.
V štúdii vysvetľujú, že krátko po formácii planéty a ďalších 500-miliónov rokov existoval v atmosfére organický opar. Ten obsahoval všetky základné kamene života vrátane nukleobáz a aminokyselín. Štúdia nám pomáha okrem pochopenia života na Zemi vysvetliť aj atmosféru mesiaca Saturnu, Titanu.
Titan sa od Zeme líši, no zároveň je aj v určitých aspektoch podobný. Rovnako ako u nás, aj Titan má jazerá, rieky a oceány. Namiesto vody tam ale tečie tekutý metán. Výskumníci ale predpokladajú, že aj napriek rozdielom, by mohol mať mesiac ukrývať základné stavebné kamene života. Americká NASA pripravuje misiu Dragonfly, ktorá by mala k Titanu v nasledujúcich rokoch poletieť.
Autori novej štúdie, vedenej doktorom Ben K. D. Pearceom, zistili, že na to, aby chemické reakcie fungovali nemôže koncentrácia klesnúť pod 100 mikromolárov. Ak by bola látka rozriedená viac, molekuly chemických látok by sa nedokázali nájsť.
“Predpokladáme, že vo svojich prvých dňoch bola atmosféra zeme oveľa neprehľadnejšia ako dnes. Planétu obklopoval opar, ktorý sa skladal prevažne z vodíka, metánu a dusíka. V tomto smere mala mladá Zem podobnú atmosférickú kompozíciu ako Titan. Zaujímavé je, že tento opar vytvárali biomolekulárne “snehové vločky”. Išlo o väčšie zoskupenia základných stavebných kameňov života,” vysvetľuje doktor Pearce.
Základné stavebné kamene života môžu existovať aj na Titane
Postupne tieto vločky spadli na povrch planéty a dostali sa do jazierok. Tam sa podľa autorov ich väzby prelomili a vzniklo jazierko bohaté na základné stavebné kamene života. Výskumníci chceli vedieť, či mohla existovať v týchto jazierkach vhodná koncentrácia na to, aby molekuly začali reagovať a vytvorili prvé informačné molekuly ako napríklad RNA.
Neprehliadnite
Výskumníci vytvorili v laboratórnych podmienkach rôzne verzie oparov, ktoré sa skladali od 0,5 až po 5% z metánu. Následne skúmali, či sa v opare nachádzajú stopy aminokyselín a nukleobáz. Popri tom vzorky zohriali na teplotu 200 stupňov Celzia, aby simulovali nehostinné prostredie. Výsledky výskumu porovnali s počítačovým modelom, ktorý im pomohol zistiť počet nukleobáz, ktoré by sa v takomto prostredí mohli nachádzať.
Tu sa ukázalo, že jazierka môžu byť najbohatším a najtrvácnejším zdrojom nukleobáz. Nakoniec sa ukázalo, že nukleobázy by mohli existovať v teplých jazierkach, čo je jednou z teórií o tom, kde a ako vznikol život na Zemi. Autori štúdie zároveň zhodnotili, že na horúcom povrchu by nukleobázy neprežili. Organický opar mohol na Zemi vzniknúť len pri atmosfére bohatej na metán. Atmosféra ale nemohla mať až toľko metánu, aby vytvorila neobývateľný povrch planéty.
Tieto zistenia pomôžu misii Dragonfly. Výskumníci si všimli, že Titan má atmosféru plnú organických látok, ktoré vytvárajú nepriehľadný opar. Predpokladá sa, že misia Dragonfly bude môcť na povrchu mesiaca nájsť organické častice, ktoré naň dopadli.
Komentáre