Veda a výskum

Vedci prehodnocujú, čo mohlo odštartovať vznik života na Zemi. Prišli s novým vysvetlením, ktoré dáva zmysel

Teória uznávaná niekoľko desaťročí ukazuje slabé stránky. Aký mechanizmus viedol ku vzniku života na Zemi?

Ako vznikol život na Zemi je otázka, na ktorú stále vedci hľadajú odpoveď. Existuje niekoľko rôznych teórií, ktoré sa vznikom života zaoberajú, no podľa tej novej mohol vzniknúť vďaka solárnej erupcii, informuje NASA.

V novej práci vedci skúmali niekoľko chemických experimentov, ktoré sa zameriavali na to ako sa solárne častice stretávali s plynmi v atmosfére mladej Zeme. Tieto interakcie viedli ku vzniku aminokyselín a karboxylových kyselín, teda základných stavebných kameňov proteínov a organického života.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Na pochopenie vzniku života mnohí vedci hľadajú možnosti, ako mohli na Zemi vzniknúť aminokyseliny, surové ingrediencie z ktorých sa skladajú proteíny a všetok bunečný život. Doteraz najlepšia teória prišla koncom 19. storočia. V tom období vedci tvrdili, že život na Zemi vznikol v malom a teplom jazierku, ktoré zasiahol blesk. Keď sa pestré chemické zloženie spojilo s energiou blesku a teplom, jednotlivé látky sa začali miešať a vznikli organické molekuly.

V roku 1953 vedec menom Stanley Miller skúsil rekonštruovať podmienky tohto jazierka, v ktorom vznikli prvé organické látky. Uzatvorenú nádobu naplnil amoniakom, vodou a molekulárnym vodíkom. Ide o látky, ktoré sa mohli vo veľkom množstve nachádzať v atmosfére mladej Zeme. Následne do komory opakovane pustil elektrický výboj simulujúci blesk. O týždeň neskôr prišiel Miller a jeho študijný poradca k nádobe a zistili, že v nej vzniklo 20 odlišných aminokyselín.

„Millerov výskum bol obrovským objavom a ponúkol nám pohľad na to, ako mohli na Zemi vzniknúť základy života. Dnes vďaka nemu vieme, že základné stavebné kamene života mohli vzniknúť z látok, ktoré boli vo veľkom dostupné na mladej Zemi,“ vysvetlil Vladimir Airapetian, astrofyzik z NASA’s Goddard Space Flight Center.

Uznávaná teória v problémoch

Millerov pokus bol svojho času revolučný, no od jeho uskutočnenia uplynulo už 70 rokov. Za ten čas sa objavilo niekoľko komplikácií. Dnes vedci veria, že amoniak a metán neboli v atmosfére mladej Zeme až tak zastúpené, ako sa predpokladalo. Namiesto toho jej dominoval oxid uhličitý a molekulárny dusík. Tieto látky si vyžadujú oveľa viac energie na to, aby boli rozložené.

Vedci teda hľadali iné vysvetlenia. Niektorí naznačovali, že potrebnú energiu mohli dodať meteory narážajúce do povrchu planéty. Iní tvrdili, že energia mohla pochádzať z ultrafialového žiarenia. Autori novej štúdie použili dáta z misie Kepler a prichádzajú s novým vysvetlením. Domnievajú sa, že potrebnú energiu mohli dodať energetické častice vychádzajúce zo Slnka.

Misia Kepler sledovala vzdialené hviezdy v rôznych štádiách života a tým poskytla vedcom lepší pohľad na to, ako sa mohlo Slnko správať pred 4-miliardami rokov. Dáta naznačili, že počas prvých 100-miliónov rokov v evolúcii planéty bolo Slnko o 30% tmavšie. Zároveň ale autori štúdie zistili, že supererupcie, ktoré sa dnes objavujú približne každé storočie, vznikali raz za 3 až 10 dní.

Tieto supererupcie vystrelia nabité častice takmer rýchlosťou svetla a tieto častice sa následne zrážajú s časticami v našej atmosfére. Autori štúdie polemizujú o tom, že tieto erupcie mohli byť oveľa efektívnejším zdrojom energie ako blesky. Autori zároveň podotýkajú, že pri tmavšom Slnku boli búrky oveľa vzácnejšie ako dnes. Solárne častice teda mohli byť to, čo odštartovalo tvorbu aminokyselín a života na Zemi.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close