Ako spoznáte, že ste narazili na HOAX, ktorý manipuluje s faktami?
Dezinformácie sú fenoménom dnešnej doby, no boli tu aj dávno predtým. Ako môžete rozpoznať, že správu, ktorú čítate, môže byť klamlivá?
Dnes máme všetci po ruke smartfón, sme stále pripojení k internetu a neustále pristupujeme k obsahu na webových stránkach a sociálnych sieťach. Nie je preto vôbec ničím výnimočným, keď narazíme na falošnú správu. Internet je ich plný a pravdepodobne sa z neho nikdy nevytratia. No treba povedať, že klamlivé správy nie sú výmyslom tejto doby, boli tu aj dávno predtým. Jednen z najznámejších hoaxov pochádza z 18. storočia. V správe, ktorá sa šírila cez noviny a ústnym podaním, sa spomínalo povstanie Indiánov na ostrove Nantucket, ktorí sa vzopreli proti britským osadníkom. No nič také sa nikdy nestalo.
Rovnako je dôležité povedať, že nie je hanba uveriť hoaxu, stať sa to môže každému a pravdou je, že sa to stáva aj tým najviac vzdelaným ľuďom. Ako ale môžeme minimalizovať riziko, aby sme naleteli klamárovi?
Bombastické správy
Falošné správy alebo dezinformácie zväčša prichádzajú s bombastickým tvrdením. Dobrým príkladom je video, v ktorom údajný šéf spoločnosti Pfizer mal prehlásiť, že jeho cieľom je znížiť svetovú populáciu o 50%. Mal to uviesť na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v roku 2022. Video malo 23 sekúnd a tešilo sa veľkej obľube. Slová vo videu skutočne povedal, no malo to jeden podstatný háčik.
Vo zostrihanom videu šéf spoločnosti povedal: „Myslím, že toto je naozaj splnený sen, ktorý sme mali spoločne s mojím manažérskym tímom, keď sme začínali v roku 2019. V prvom týždni sme sa zišli 19. januára (2019) v Kalifornii, aby sme si stanovili ciele na ďalších päť rokov. Jedným z nich bolo znížiť počet ľudí na celom svete,..“, ďalej video už nepokračovalo, hoci malo pokračovanie.
Z tvrdenia vyššie skutočne možno usúdiť, že cieľom Alberta Bourla je zdecimovať ľudstvo. No je tomu tak? Nižšie si môžete prečítať jeho tvrdenie, ktoré nie je zostrihané.
„Myslím, že toto je naozaj splnený sen, ktorý sme mali spoločne s mojím manažérskym tímom, keď sme začínali v roku 2019. V prvom týždni sme sa zišli 19. januára (2019) v Kalifornii, aby sme si stanovili ciele na ďalších päť rokov. Jedným z nich bolo znížiť počet ľudí na celom svete, ktorí si nemôžu dovoliť naše lieky, o 50 % do roku 2023.“
Ako môžete vyššie čítať, tak jedna čiarka a pár slov navyše, môžu kompletne zmeniť význam myšlienky.
Neprehliadnite
Pýtajme sa, skutočne by to povedal?
Rovnako je potrebné sa zamyslieť nad tým, či by skutočne šéf nadnárodnej firmy povedal niečo také na tam významnom fóre pred celým svetom. Je to veľmi nepravdepodobné. Ďalej, keď sa nad tým zamyslíme, tak logickým cieľom každej spoločnosti je, aby predávala svoje produkty a zarábala na tom. Na to, aby dosiahla svoj cieľ, tak potrebuje ľudí a produkt, ktorý funguje. Zostrihané tvrdenie ale ide proti tejto logike.
„Dezinformácie môžu obsahovať citácie, ktoré sú vymyslené alebo vytrhnuté z kontextu a vytvorené tak, aby podporovali falošné tvrdenia.“
Hľadajte ďalšie zdroje a snažte sa overiť fakty
Ak je v príspevku alebo článku dostupná fotografia, skúste ju pomocou pravého tlačidla myši dohľadať na internete a otvorte si aj stránky z opačného spektra, aby si ste si urobili ucelený názor na danú problematiku. Tvorcovia hoaxov často používajú fotografie v inom kontexte ako vznikli.
Najlepšie, čo môžete spraviť je, dohľadať si informácie priamo od zdroja. Dobrým trikom, ako na to je, keď zadáte do vyhľadávača skratku „site:www stránka inštitúcie a doplníte bombastický titulok“. Vyhľadávač vám následne zobrazí informácie súvisiace s danou témou na konkrétnom webe.
Kto je autorom článku?
V súčasnosti dokáže prakticky ktokoľvek vytvoriť internetovú stránku, ktorá vyzerá ako dôveryhodný portál. Je to otázka pár desiatok € a pár hodín práce. Dobre vyzerajúca stránka nie je preto zárukou, že ide o vierohodný web. Ako otvoríte článok, tak sa pozrite po autorovi. Je tam podpísaný? Môžete si pozrieť jeho profil a ďalšie články, ktoré v minulosti spracoval? Je autor článku odborníkom na danú problematiku? Skvelým príkladom neodborníka je známy dietológ a odborník na zdravú výživu, ktorý sa počas pandémie COVID-19 stal zo dňa na deň aj odborníkom na virológiu. Čo je samo o sebe nezmysel. Trvá roky, kým človek naberie dostatok skúseností a vedomostí, aby sa vedel odborne vyjadriť k nejakej problematike. Pravdepodobne by ste nešli s problémom so srdcom ku zubárovi alebo naopak, hoci tam môžu existovať prieniky.
„Dezinformátori často zjednodušujú komplexné témy a ponúkajú jednoduché riešenia pre zložité problémy.“
Ďalším častým fenoménom je, že na dezinformačných stránkach sa nedopátrate k autorovi článku a ani ku vlastníckej štruktúre. Nehovor viac o tom, že mnohé redakcie, ak ich tak možno nazvať, redakcie v skutočnosti nemajú a prekladajú články z iných webov, ktoré sa im hodia. V súčasnosti…
Článok pokračuje na ďalšej strane.
Komentáre