Ako sa zmenilo pestovanie obilnín od doby kamennej? Globálne otepľovanie môže ohroziť poľnohospodárstvo
Pred približne 12-tisíc rokmi nastal najväčší zlom v živote našich predkov. Pohľad do minulosti vedcom ukazuje, ako môžeme zachrániť obilniny pred globálnym otepľovaním.
Pred približne 12-tisíc rokmi počas obdobia neolitu, alebo mladšej kamennej doby, nastala revolúcia v živote našich predkov. Tí prešli na území úrodného polmesiaca z lovcov-zberačov na farmárčenie. Tento prechod sa začal kultiváciou obilnín, a to hlavne pšenice a jačmeňa. Spolu s tým si naši predkovia domestikovali aj prvé domáce zvieratá.
V rámci novej štúdie výskumníci z University of Barcelona v spolupráci s dvoma ďalšími inštitúciami analyzovali evolúciu pšeničných klasov od obdobia, kedy naši predkovia po prvýkrát v Mezopotámii tieto rastliny kultivovali až do dnešného dňa.
Ako uvádzajú autori štúdie, kultivácia obilnín reprezentuje jeden z najvýraznejších bodov zlomu v histórii evolúcie človeka. To, čo sa začalo ako druh trávy, je dnes jednou z najpestovanejších rastlín na svete. Dáta získané na území Európskej únie však varujú, že globálne otepľovanie by mohlo v určitých častiach sveta výrazne skomplikovať pestovanie týchto rastlín.
Od prvej kultivácie obilnín pšenica a jačmeň prešli nielen rýchlymi, ale aj pomalými zmenami. Niektoré zmeny sa objavili v priebehu niekoľkých storočí, iné trvali tisícročia. Medzi najvýraznejšie zmeny patrí zväčšenie veľkosti semien či zníženie výskytu ostí klasu. Obilniny bez ostí možno nájsť hlavne v suchších podnebiach.
„Je dôležité poznať, ako sa obilniny rastúce v rozdielnych klimatických podmienkach líšia a to obzvlášť v kontexte globálneho otepľovania. Pohľad do minulosti nám umožňuje lepšie pochopiť proces kultivácie obilnín v rozmedzí tisícročí,“ tvrdí Rut Sánchez-Bragado, jedna z autorov štúdie.
Pestovanie obilnín v kontexte globálneho otepľovania
Osť sa objavuje na klase obilniny a typicky sa spája s adaptáciou rastliny na sucho. Archeologické a historické záznamy ale naznačujú, že osť existovala na klase viac ako desaťtisícročí po domestikovaní obilnín. Až v poslednom tisícročí sa objavili dôkazy o výbere rastlín bez ostí.
Neprehliadnite
„Aj napriek desaťročiam výskumov stále nemáme jasnú predstavu o tom, akú úlohu hrajú osti v prípade obilniny,“ vysvetľuje Gustavo a. Slafer, spoluautor štúdie.
Inými slovami povedané, vedci zatiaľ nevedia, či sú osti pre rastlinu prínosné alebo nie. Všeobecne sa predpokladá, že v oblastiach s dostatočnou vlhkosťou nie sú ich výhody dostatočnou kompenzáciou pre negatíva, ktoré prinášajú. Vo vlhkejších prostrediach môžu prechovávať viac vody a tým pádom sa stane obilnina náchylnejšia na rôzne ochorenia.
Ak však hovoríme o suchších prostrediach, v týchto prípadoch majú lepšie fyziologické charakteristiky ako napríklad listy. Osti pomáhajú lepšie rozptyľovať svetlo, čím dochádza k lepšej distribúcii svetelnej energie a tým pádom lepšej fotosyntéze. Autori štúdie konštatujú, že v suchých podmienkach môžu byť osti klasu pre obilninu prospešné, hoci sa vyžadujú ďalšie výskumy na potvrdenie. Čo však autori zistili je to, že v najhoršom prípade sú osti v suchých podmienkach neutrálne.
Komentáre