Ako fungovalo manželstvo v antickom Grécku? Prísne pravidlá prekvapili aj samotných vedcov
DNA analýza, prvá svojho druhu, ponúka prekvapenie, ktoré zarazilo aj výskumníkov.
Výskumníci z technologického inštitútu Maxa Plancka sa vo svojom novom výskume pozreli na to, ako vyzeralo manželstvo v Grécku počas doby bronzovej.
Minojská kultúra vznikla na Kréte v rokoch 2800 až 1100 pred Kristom. Pomenoval ju archeológ sir Arthur Evans na počesť bájneho kráľa Minoa, ktorý býval v paláci v Knosse. Niektoré pramene túto kultúru označujú aj ako krétsku alebo minoskú. Podľa ojedinelých názorov išlo o bájnu Atlantídu.
Rovnako ako každá kultúra, aj ona mala svoje pravidlá. V rámci výskumu vedci z inštitútu Maxa Plancka analyzovali viac ako 100 genómov ľudí, ktorí žili v oblasti Egejského mora. Analýza im umožnila lepšie preskúmať vzťahy na minojskej Kréte a v mykénskom Grécku.
Mykénska kultúra predstavovala poslednú fázu doby bronzovej v starovekom Grécku. Predstavuje prvú vyspelú a výrazne grécku civilizáciu. Predpokladá sa, že stretnutie s minojskou kultúrou podnietilo Grékov k rozvoju vlastnej a sofistikovanejšej kultúry. Mykénci zaviedli niekoľko inovácií v oblasti strojárstva, architektúry či vojenskej infraštruktúry. Pre ekonomiku bol nevyhnutný obchod v rozsiahlych oblastiach Stredozemného mora.
Kultúra zanikla koncom bronzovej doby v oblastiach Stredozemného mora. Nasledoval temný stredovek, obdobie z ktorého prakticky neexistujú žiadne historické záznamy.
Neprehliadnite
Ako fungovalo manželstvo v minojskej a mykénskej kultúre?
Pokroky vo vede po prvýkrát umožňujú vedcom preskúmať regióny, kde sa vďaka nepriaznivým podmienkam nedokáže dobre zachovať DNA. Výskumníkom sa zároveň podarilo vytvoriť úplne prvý rodokmeň z oblasti stredozemného mora. Z výskumu vedci zistili, že niektorí synovia bývali s rodičmi aj v dospelosti. Jedna zo žien si so sebou priniesla do rodiny aj sestru, pretože v hrobe pod domom vedci objavili jej dieťa.
V rámci štúdie však vedci objavili aj niečo mimoriadne zvláštne. Pred 4000 rokmi bolo úplne bežné, aby si človek zobral svojho bratranca alebo sesternicu. Táto praktika sa objavovala ako v Grécku, tak aj na Kréte.
„Dnes poznáme viac ako tisíc starovekých genómov, no nikde inde na svete neexistoval tak prísny systém manželstva. Tento objav nás úplne prekvapil,“ vysvetľuje vedúca štúdie, Eirini Skourtanioti.
Vedci však môžu len špekulovať o tom, prečo podobné praktiky existovali. Predpokladá sa, že možno rodiny nechceli deliť svoju pôdu stále viac a viac. Svadba medzi bratrancami a sesternicami je síce zvláštna, no svojim spôsobom je akousi zárukou toho, že jedna rodina ostane na svojom mieste. To je dôležité pri kultivácii olív alebo hrozna.
„Isté je, že analýza starovekých genómov nám bude v budúcnosti naďalej poskytovať fantastické, nové pohľady na staroveké rodinné štruktúry,“ dodáva Skourtanioti.
Štúdia vedcov z inštitútu Maxa Plancka je prvá svojho druhu. Hoci neponúkla mnoho odpovedí, vedci v nej aj naďalej pokračujú. Veria, že v budúcnosti získame ešte hlbší pohľad do starovekých kultúr a spôsobov, akým rodiny tisíce rokov pred našim letopočtom fungovali.
Komentáre