Ako by vyzeral svet, ak by prežili Neandertálci namiesto nás?
Predpokladá sa, že Neandertálci a človek rozumní žili určitú dobu vedľa seba, no Neandertálci neskôr vyhynuli. Čo ak by sa situácia obrátila?
Populácia Homo sapiens z evolučného hľadiska doslova vybuchla. Dnes sa už na svete nachádza 8-miliárd ľudí, no ako vysvetľuje portál The Conversation, ťažko sa tomu verí, obzvlášť ak sa pozrieme do minulosti.
99% z posledného milióna rokov ľudia žili spôsobom, v ktorom sa len občas stretli s inými ľuďmi. Ak by sme to mali porovnať s našim najbližším predkom, človekom neandertálskym, oblasť, kde predtým žil jeden neandertálec dnes obýva 800-tisíc ľudí. Neandertálcov však nikdy nebolo až tak veľa, ako nás, ľudí, a to aj v dobe, v ktorej oba druhy žili vedľa seba. Predpokladá sa, že globálna populácia Neandertálcov nikdy nepresiahla 10-tisíc.
Nielenže sa Neandertálcom ťažko hľadali potenciálni partneri mimo rodinných kruhov, no tento druh sa cudzincov obával oveľa viac, než človek rozumný. Ak by sa im podarilo prežiť a bol by to Homo sapiens, ktorý by vyhynul, svet by dnes vyzeral úplne inak. S najväčšou pravdepodobnosťou by bola globálna populácia oveľa menšia a neexistovali by ani mestá. Predchádzajúce výskumy totiž naznačujú, že ak ste neboli blízka rodina, Neandertálci ku vám neboli priateľskí.
Lenže čím sa človek rozumný odlišuje? Vedci sa domnievajú, že odpoveď nájdeme 100 až 200-tisíc rokov dozadu, kedy náš druh začínal. Homo sapiens sa vyznačuje genetickými a anatomickými rozdielmi, vďaka ktorým sa v porovnaní s našimi predkami podobáme na domestikované zvieratá. Pre lepšiu predstavu si predstavte psa, ktorého máte v domácnosti a vlka, ktorý žije v prírode. My sme sa stali psami, zatiaľ čo naši najbližší predkovia boli vlkmi. Dnes vieme, že väčšie stádo kráv dokáže lepšie znášať stres nažívania v menšom priestore, ako ich diví predkovia. Ide o genetické rozdiely, ktoré zmenili spôsob, ako vnímame ľudí mimo našej skupiny. Stali sme sa o niečo tolerantnejšími.
Homo sapiens spolupracovali aj s inými skupinami, čím vytvorili väčšiu genetickú diverzitu, čo prispelo k nášmu zdraviu. Je to však dvojsečná zbraň, pretože väčšia populácia zároveň znamená aj rýchlejšie šírenie chorôb. Neandertálci žili v izolácii, čo ich chránilo pred infekciami, ktoré vyhubili celé populácie Homo sapiens.
Neprehliadnite
Keďže Homo sapiens s väčšou pravdepodobnosťou interagovali so skupinami mimo svojej rodiny, vytvorili rozmanitejší genetický fond. Väčšie populácie však zvyšujú aj šírenie chorôb. Neandertálci mohli zvyčajne žiť kratší život ako moderní ľudia, ale ich relatívna izolácia ich ochránila pred infekčnými chorobami.
Spolupráca nám umožnila prežiť
Človek rozumný zároveň vytváral rôzne siete, prostredníctvom ktorých sa ďalej šírili zbrane, šperky, či iné vynálezy. Objavujú sa aj dôkazy o pravidelných združovaniach, počas ktorých naši predkovia socializovali a vykonávali rôzne rituály. Človek rozumný sa vedel navzájom podporovať a vytvárať priateľstvá, ktoré im pomohli v ťažších situáciách.
Čo sa týka priateľstiev, tie hľadal človek rozumný aj v zvieracej ríši prostredníctvom domestikácie. Ak by Neandertálci prežili, existuje nižšia pravdepodobnosť, že by si dokázali zdomácniť mnohé živočíšne druhy. V dobe vyhynutia Neandertálcov však svet prechádzal pomerne výraznými zmenami. Človek rozumný dokázal tieto zmeny ustáť aj vďaka tomu, že si jednotlivé populácie vymieňali technológie a zdieľali jedlo počas ťažkých období. Viacerí experti sa zhodujú na tom, že Homo sapiens bol lepšie uspôsobený na meniace sa podmienky. Len pre zaujímavosť, 100-tisíc rokov dozadu, väčšia časť severnej Európy bola šesť až deväť mesiacov v roku pokrytá ľadom. Priemerné teploty v Európe sa pohybovali o 8 až 10 °C nižšie ako dnes. Zdieľanie vedomosti, nástrojov a technológií, stoja pravdepodobne za tým, že sme prežili my ako druh.
Je ťažké predstaviť si, ako by vyzeral svet, ak by Neandertálci dokázali prežiť namiesto nás. Čím vyspelejšia bola naša civilizácia, tým viac technológií sme vymysleli a zároveň začali poškodzovať našu planétu. Ak by dnes na Zemi žil len človek Neandertálsky, pravdepodobne by dnes nečelili klimatickej kríze v tak veľkých rozmeroch, akej jej čelíme my.
Komentáre