Ak je na Enceladuse alebo Európe život, môže byť ľahké ho nájsť, hovoria vedci
Enceladus je len jedným z mesiacov Slnečnej sústavy, ktorý by mohol ukrývať vhodné podmienky pre život.
Či sme vo vesmíre sami je otázka, ktorú si ľudstvo kladie už od doby, kedy sme zistili, že Zem je len jednou z planét v Slnečnej sústave a len jednou z triliónov planét v galaxií.
Projekty ako SETI a Breakthrough Listen pátrajú po stopách inteligentného života. Iné výskumy sa zas zameriavajú na odhalenie života ako takého. Dnes vieme, že viacero mesiacov v našej Slnečnej sústave by mohlo pod zamrznutou ľadovou škrupinou ukrývať podmienky pre vznik života. Hoci vedci nečakajú inteligentnú podmorskú civilizáciu, v oceánoch pod ľadom týchto mesiacov by sa mohli nachádzať podobné podmienky, aké mali oceány Zeme, keď v nich po prvýkrát vznikol život.
Jedným z týchto mesiacov je aj Enceladus, ktorý sa nachádza na obežnej dráhe okolo Saturnu. Predpokladá sa, že hlboko pod povrchom tohto mesiaca môžeme nájsť všetko potrebné k životu, teda oceán vody s primeranou teplotou a organické látky. Výskumu mesiaca sa venovala aj misia Cassini, ktorá okolo Saturnu strávila 20 rokov. Počas svojej misie si všimla, že z mesiaca Enceladus vychádzajú gejzíry, cez ktoré mohla sonda preletieť a zistiť ich kompozíciu.
Tieto prúdy vystreľujú z povrchu rýchlosťou 400 m/s a výskumníci až doteraz nemali jasnú predstavu o tom, či rýchlosť týchto prúdov roztriešti organické zlúčeniny v ľadových zrniečkach, čo by znehodnotilo vzorky získané z mesiaca.
Život pod hrubou ľadovou škrupinou Mesiaca
Výskumníci z University of California, San Diego v rámci novej štúdie zistili, že aminokyseliny v ľadových gejzíroch mesiaca dokážu prežiť rýchlosti až do 4,2 km/s. Tým sa potvrdzuje, že sonda Cassini skutočne odhalila počas preletu cez jeden z gejzírov organické látky.
Neprehliadnite
Už od roku 2012 výskumníci pracujú na jedinečnom prístroji, ktorý by dokázal študovať čo sa stane, keď sa zrazia aerosóly a iné častice pri vysokých rýchlostiach. Tento výskum nebol špecificky zameraný na štúdiu ľadového gejzíru mesiaca Enceladus. Ukázalo sa, že tento prístroj v novom výskume nesmierne pomohol.
“Tento vedecký inštrument je jediným na svete a umožňuje nám vybrať jednotlivé častice. Tie následne vieme zrýchliť alebo spomaliť tak, aby sme dosiahli potrebnú rýchlosť. Na základe toho vieme pozorovať správanie častíc, napríklad ako sa rozptyľujú alebo ako sa ich štruktúra mení po náraze,” vysvetľuje Robert Continetti, jeden z autorov štúdie.
Už na budúci rok americká NASA vyšle misiu Europa Clipper k najväčšiemu mesiacu Jupitera, Europe. Ide o veľmi podobný svet akým je mesiac Enceladus. Aj v tomto prípade sa predpokladá, že by sa pod povrchom mohol nachádzať oceán a aj jednoduchý život. Vedci preto predpokladajú, že táto misia by mohla identifikovať molekuly, ktoré by vedcom prezradili, či sa život na mesiaci nachádza alebo nie.
Štúdia dokázala, že aminokyseliny dokážu prežiť rýchlosť, akou sú vyvrhnuté z ľadových gejzírov mesiaca do vesmíru. V rámci štúdie sa však vedci pozreli aj na to, ako môže soľ ovplyvniť detegovanie určitých aminokyselín. Autori štúdie vysvetľujú, že v oceáne Enceladu sa môže nachádzať viac soli ako v oceánoch Zeme. Soľ mení vlastnosti vody ako rozpúšťadla a tým pádom aj rozpustnosť určitých molekúl. Môže to znamenať, že niektoré molekuly by sa mohli zoskupovať na povrchu ľadových zrniečok, čím by sa nám hľadali ľahšie.
Komentáre