Enceladus má všetky suroviny, ktoré sú potrebné ku vzniku života: Stane sa prvým vzdialeným svetom, na ktorom objavíme život?
Viacero mesiacov v Slnečnej sústave ukrýva podmorský oceán, ktorý by mohol ukrývať mimozemské mikroorganizmy.
Jeden z mesiacov Saturnu, Enceladus, podľa všetkého ukrýva pod svojim hrubým ľadovým povrchom oceán. Pritom je len jedným z niekoľkých podobných objektov v našej Slnečnej sústave.
Väčšinu toho, čo vieme o mesiaci Enceladus, nás naučila misia Cassini, ktorá skúmala Saturn a jeho mesiace. Cassini ukončila svoju misiu v roku 2017, no vedcom priniesla kvantum dát, cez ktoré prechádzajú dodnes. Práve nová štúdia na základe dát z tejto misie naznačuje, že Enceladus môže mať všetky potrebné ingrediencie pre život, informuje Universe Today.
Počas svojej misie Cassini objavila prúdy podobné gejzírom, ktoré sa predierajú cez ľadovú škrupinu mesiaca a unikajú do vesmíru. V určitom momente svojej obežnej dráhy sa sonda Cassini dostala mimoriadne blízko týchto prúdov, tak že dokázala analyzovať ich kompozíciu. Ukázalo sa, že sa skladajú z rôznych prchavých látok, vrátane oxidu uhličitého, vodnej pary a oxidu uhoľnatého. Popri tom našla misia stopové prvky molekulárneho dusíka, jednoduchých uhľovodíkov a komplexných organických chemikálií.
Enceladus má všetky látky pre život
Práca sa zakladá na objave amoniaku a anorganického fosforu v oceáne mesiaca. Na základe tohto objavu použili ekologickú a metabolickú teóriu, aby mohli lepšie pochopiť, či je prostredie mesiaca vhodné pre život. Výskumníci sa domnievajú, že hrubá vrstva ľadu nad oceánom môže život chrániť pred škodlivou radiáciou z vesmíru, hoci mesiac nemá atmosféru. Či sa však život v oceáne mesiaca skutočne nachádza alebo nie, ostáva zatiaľ nepochopené.
“Odhliadnuc od špekulácií o rôznych koncentráciách bioaktívnych zlúčenín na podporu ekosystémov, metabolická a ekologická teória ponúka mimoriadne dobrú interpretáciu údajov. Vďaka nej môžeme zistiť či sú mimozemské prostredia kompatibilné s žijúcimi ekosystémami,” tvrdia autori štúdie.
Ďalej vysvetľujú, že mimoriadne dôležitým je v tomto smere takzvaný Redfieldov pomer. Pomenovaný je po oceánografovi Alfredovi Redfieldovi a popisuje dôležitý pomer uhlíka k dusíku a fosforu, inak aj pomer C:N:P. Redfield zistil, že tento pomer je naprieč biomasou našich oceánov konzistentný a je presne 106:16:1. Ďalšie štúdie teoretizujú, že sa tento pomer môže meniť a priniesli presnejší odhad 166:22:1.
Neprehliadnite
Čísla sa môžu líšiť, no Redfieldov pomer jasne ukazuje, že existuje previazanie medzi životom v oceáne a oceánom samotným. Redfield veril, že existuje rovnováha medzi vodou v oceáne a planktónom, ktorá sa zakladá na biotickej spätnej väzbe. Čo sa však týka mesiaca Enceladus, výskumníci objavili stopy všetkých kriticky dôležitých látok, ktoré tvoria aj život na Zemi. Týmito látkami sú uhlík, dusík, vodík a kyslík. Tieto látky sa nachádzali v gejzíroch mesiaca.
V oceáne by sa podľa doterajších výskumov mohli nachádzať ďalšie chemikálie, ktoré spájame so živými organizmami, napríklad predchodcovia aminokyselín, amoniak či uhľovodíky.
Komentáre