Aj v jadre našej planéty sneží: Nový výskum dokázal, ako „železný sneh“ ovplyvňuje magnetické pole planét

Železný sneh vzniká v špecifickom regióne na hranici jadra a plášťa a prispieva k pohybom roztaveného materiálu, ktoré generujú magnetosféru Zeme.

Aj v jadre našej planéty sneží, hoci tento proces môže dôležitým spôsobom ovplyvňovať naše magnetické pole
Zdroj: Freepik, Unsplash (Darius Cotoi), Úprava: Vosveteit.sk

Výskumníci veria, že v útrobách našej planéty môže snežiť rovnako, ako sneží na povrchu Zeme. Hoci tieto dva procesy nesú určité podobnosti, hlboko pod našimi nohami sa podľa novej štúdie formuje takzvaný železný sneh. 

Železný sneh je proces, ktorý sa deje nielen v jadre našej Zeme, ale aj v jadrách iných planetárnych telies, vysvetľuje štúdia, publikovaná vo vedeckom časopise AGU. Autori vysvetľujú, že spevnenie jadier relatívne malých planét a mesiacov prebieha v špecifickom regióne, kde vzniká aj spomínaný železný sneh.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Ide o región, ktorý sa nachádza na hranici planetárneho jadra a plášťa. V tomto regióne sa vytvoria železné kryštály a tie následne padajú hlbšie, až kým nedochádza k ich opätovnému roztaveniu. Výskumníci podotýkajú, že tento fenomén kryštalizácie ešte úplne nechápeme. Nový výskum však priniesol dôkazy, ktoré naznačujú, že tento proces solidifikácie jadier prebieha cyklicky striedaním období intenzívnej solidifikácie a období bez tvorby železných kryštálov.  

Toto tvrdenie vedci podložili experimentom, ktorý možno považovať za prvý experiment svojho druhu. V rámci experimentu vedci simulovali cyklickú aktivitu železného snehu pomocou vodného ľadu. Pri experimente si všimli jasné cykly formácie kryštálov a cyklov žiadnej aktivity. Tento proces následne preniesli na model planetárnych telies a zistili, že vplyvom týchto cyklov sa môže magnetické pole zapínať a vypínať.  

V prípade experimentu vedci zistili, že sa ich cyklus opakoval každých 1 400 sekúnd, informuje portál Eos. Dĺžka cyklu bola kontrolovaná rozptylom tepla v ochladzujúcej vrstve. Zároveň však pozorovali aj nejaké variácie, čo mohla spôsobiť rovnorodosť kryštálov. Ich model však naznačuje, že podobné procesy môžu prebiehať aj v útrobách planét. Roztavené železné jadro môže prechádzať podobnými cyklami, ktoré vedú ku vzniku prúdov vo vrstve roztaveného železa.  

Magnetické pole sa môže jedného dňa vypnúť

Toto prúdenie zároveň vytvára planetárne dynamo, ktoré následne vytvára magnetické pole planéty. Planetárne dynamo ale môže byť periodické a tým môže byť periodické aj samotné magnetické pole. Výskumníci tvrdia, že magnetosféry planét môžu vznikať a zanikať v polopravidelných intervaloch.  

“Ak náš experiment aplikujeme na planetárne jadrá, zisťujeme, že železný sneh je rovnorodým v priestore a čase, s prerušovanými a lokalizovanými “snehovými prehánkami”. Tento proces má vplyv na tvar a silu magnetického poľa planéty,” píšu vedci vo svojej práci.  

Magnetické pole Zeme je mimoriadne dôležité, pretože nás chráni pred škodlivým žiarením z vesmíru. Bez magnetického poľa by solárny vietor pomaly “odfúkaval” našu jedinečnú atmosféru, ktorá mimo iné pomáha na planéte držať teplo. Bez magnetického poľa a atmosféry by teda nebol život na planéte možný.  

Nová štúdia naznačuje, že magnetické pole sa môže objavovať a miznúť v pravidelných cykloch. Hoci to znie znepokojivo, autori štúdie vysvetľujú, že zatiaľ ide o fenomén, ktorý nie je dobre pochopený. V ďalších výskumoch sa pokúsia zistiť viac o tom, ako železný sneh môže ovplyvňovať jadrá planét a ich magnetické polia.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre